Výchova a milosť

Buďte najlepší vtedy, keď sú vaše deti najhoršie

Vedeli ste, že hasiči nikdy bezhlavo nevbehnú do horiacej budovy?

Tiež by som to nevedela, keby môj brat Colt nebol hasič.

Povedal mi toto:

Pri požiari utekajú všetci. Tí vnútri sa snažia utiecť von. Tí, ktorí majú v budove milovaných, sa snažia vbehnúť dnu. Náhodní okoloidúci zasa utekajú pred dusivým dymom.

Hasič však kráča. Rozhodne. Možno rázne, ale zato pokojne. Pri každom kroku opatrne vyhodnocuje situáciu, aby mohol efektívne zareagovať.

Beh v ústrety plameňom by zbytočne zvýšil jeho tep a zrýchlil cirkuláciu krvi. Hasič predsa nemôže takto plytvať cenným kyslíkom v tlakovej fľaši, čo nosí na chrbte. Vie, že vnútri tohto ohnivého pekla, doprostred ktorého kráča, sa ľudia spoliehajú, že sa tam zjaví s pokojom Angličana, vhodne vyzbrojený na boj s plameňmi.

Existuje dôvod, prečo hasičov, zdravotníkov a policajtov voláme záchranári. Väčšina ľudí v krízovej situácii reaguje ľahkomyseľnou zmesou strachu a paniky. Len záchranári vedia, že ich úlohou je čeliť nebezpečenstvu a katastrofe s primeranou odozvou.

V istom zmysle slova sú záchranármi aj rodičia. Nemusíme si byť ani len vedomí, že sme sa pridali k dobrovoľným hasičom; presne to je však pozícia, v ktorej sa nezriedka ocitneme.

Príklad: Keď mala staršia dcéra dva roky a mladšia asi šesť mesiacov, vybrali sme sa na osudný výlet do Walmartu. Bolo to prvýkrát po piatich týždňoch, keď som zobrala obe dievčatá z domu. Dovtedy sme totiž prežívali mesiac plný viróz, zápalov uší a rôznych akútnych ochorení tráviaceho traktu.

A tiež nám doma došli všetky zásoby. Komu by sa nezdalo zábavné zobrať batoľa s bábätkom na kolosálny nákup do Walmartu? Deti obsahujú poistku odolnosti proti nákupom, ktorá zvyčajne prehorí ešte skôr, ako stihnete vyjsť z garáže.

Chýbalo nám úplne všetko: jedlo, plienky, sušené mlieko, toaletný papier, toner do tlačiarne, šampón. Uháňala som preto s dvojitým nákupným vozíkom cez všetky oddelenia ako v zenite maniakálnej epizódy zo Supermarket Sweep (obdoba Nákupných maniačok z prostredia supermarketu – pozn. prekladateľa), aby som stihla naložiť všetky položky zo zoznamu skôr, ako moje dve malé bomby vybuchnú.

Hádam by sa mi to aj podarilo, keby sa mi neroztrhla šľapka.
Bola by som to ignorovala a odkráčala len s jednou, keby sme neboli vo Phoenixe počas júla. Teplota vzduchu bola 46 stupňov. Povrch asfaltu parkoviska mohol mať asi stotisíc stupňov.
„Dievčatá, mamička potrebuje ešte jednu poslednú vec,“ povedala som prívetivo vo viere, že nezačnú vyhadzovať nákup z vozíkov.
Pokrivkávala som si s celým nákupom do sekcie obuvi, kde som chcela vziať prvé šľapky, ktoré zbadám. Keď sme tam dorazili, v slabej chvíli som dovolila Riley, aby vyliezla zo sedačky v nákupnom vozíku.

Odrazu bola voľná! Pozrela na mňa a v jej očiach sa zaleskla bezuzdná krvilačnosť. Postavila sa naprieč regálu s topánkami, vystrela ruky a začala zhadzovať jednu krabicu topánok po druhej ako veľké domino.

Jej poistka práve prehorela a oddelenie obuvi vo Walmarte teraz vyzeralo ako po výbuchu bomby. Ostatní kupujúci zízali na šrapnely šnúrok, sandálov, kartónu a moja pýcha bola v momente zahalená dymom a troskami. Je zázrak, že som mojim ratolestiam nenalepila na čelá cenovky a nenechala ich stáť na konci tej uličky.
V ten deň som sa musela zachovať ako záchranár, či sa mi to páčilo alebo nie. Odvtedy som zažila mnoho podobných dní a stavím sa, že vy tiež.

Deti vždy nájdu spôsob, ako podpáliť naše plány, štandardy i očakávania a spáliť ich do tla. Či už je katalyzátorom ich nevyzretosť, tlak okolia alebo do očí bijúca neposlušnosť, konečný výsledok je ten istý: zločin.

Deti do nás veľmi rady dobiedzajú. Aspoň tak sa dospelý človek cíti. Taký je život. Deti, ktoré vychovávame, sme nedostali s návodom na použitie. V ideálnom prípade by sme mali na ich neposlušnosť, rebéliu a nevyzretosť reagovať ako policajt pri bežnej cestnej kontrole. Častejšie sa však cítime ako zviazaní rukojemníci s prelepenými ústami niekde v kufri auta našich detí.

V takejto situácii poľahky vybuchneme. A presne to sa aj udeje, ak sa vopred nepripravíme, aby sme spravili niečo iné.

Je náročné reagovať vľúdne a nie búrlivo, keď sa cítite a niekedy aj ste obeťou správania vášho dieťaťa. Avšak Boh (ten najvyšší rodič) nám hovorí, ako máme reagovať na správanie jeho detí – výchovou v milosti. Takisto nám vraví, prečo je to tak:

„Lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva, a trestá každého, koho prijíma za syna.“ (List Hebrejom 12,6)
V tejto knihe vám ukážem, ako využiť výchovu v milosti na to, aby sme reagovali na deti spôsobom, akým Boh reaguje na nás.

...

Viac sa dočítate v knihe Výchova a milosť.