Do detského sveta

Vydavateľ knihy Hobit tvrdí, že aj keď sa toto dielo veľmi líši od Alice v krajine zázrakov, tiež je výsledkom toho, keď sa nejaký profesor začne hrať. Dôležitejším faktom však je, že obe diela patria do malej skupiny kníh, ktoré navzájom nemajú takmer nič spoločné – okrem toho, že obe nás vovádzajú do vlastného sveta. Do sveta, ktorý – zdá sa – tu niekde existoval dávno predtým, ako sme my na neho narazili. Ale keď už ho raz čitateľ objaví, stáva sa pre neho nepostrádateľným. Preto má Hobit svoje miesto vedľa kníh ako Alica1, Rovina2, Fantastes3 alebo Žabiakove dobrodružstvá 4.

Definovať svet Hobita je samozrejme nemožné, pretože je neznámy. Nemôžete o ňom nič tušiť predtým, ako do neho vstúpite. Tak ako potom už na neho nedokážete nikdy zabudnúť. Autorove obdivuhodné ilustrácie a mapy Temného Hvozdu, Hmlistých hôr a Esgarothu podnecujú našu predstavivosť. Rovnako ako mená škriatkov a drakov upútajú našu pozornosť hneď na prvých stránkach. Ale nie je škriatok ako škriatok a žiadny z doterajších receptov na písanie príbehov pre deti vám nepomôže vytvoriť bytosti tak zakorenené v ich hornine a v ich vlastných dejinách, ako to dokázal profesor Tolkien. A je zrejmé, že ten o nich vie oveľa viac, ako potreboval pre túto rozprávku. Doterajšie bežné prístupy nás ešte menej pripravia na ten zvláštny posun od zdanlivo prostého a vecného začiatku (“Hobiti sú malí ľudia, menší ako škriatkovia, bez brady, ale oveľa väčší ako liliputáni…”)5 k rozprávaniu hlbokého príbehu, priam ságy, ktorá sa pred nami začne odvíjať v nasledujúcich kapitolách. (“Musím sa pýtať, akú časť z ich dedičstva by si zaplatil mojim pobratimom, keby si našiel poklad nestrážený a nás všetkých pobitých?”)6

Keď sa začítate, objavíte, že táto zmena je nevyhnutná a v priebehu putovania hlavného hrdinu sa ešte urýchľuje. Ale napriek tomu, že všetko v príbehu je zázračné, nič nie je len tak: všetci obyvatelia Divočiny v Stredozemi majú nespochybniteľný nárok na existenciu rovnako, ako tí v našom svete. A dieťa, ktoré bude mať to šťastie, že sa s nimi stretne, nebude zrejme ani len tušiť (a nepoučení dospeláci tiež nie) o hlbokých koreňoch v našej vlastnej krvi a tradícii, z ktorých vyvierajú.

Treba pripomenúť, že je to detská kniha len v tom zmysle, že prvýkrát ju budete možno počuť už v škôlke. Alicu lúskajú deti s istými ťažkosťami, ale so smiechom ju čítajú dospelí. Hobit bude pre deti zábavný, ale až po rokoch, pri desiatom, či dvadsiatom čítaní si začnú uvedomovať obratnú učenosť a hlbokú reflexiu, ktoré v texte objavíme – v texte, ktorý je taký zrelý, taký priateľský a v istom zmysle tak veľmi pravdivý. Predpovede sú vždy riskantné, ale z Hobita môže raz byť klasika.


Túto recenziu knihy Hobit od J.R.R.Toliena publikoval C.S.Lewis v časopise Times Literary Supplement, 2.októbra 1937. Zo zdroja http://www.theparisreview.org/blog/2013/11/19/c-s-lewis-reviews-the-hobbit-1937/ preložil Marek Markuš.

1 Alice in Wonderland, Lewis Caroll (1865)
2  Flatland, Edwin.A.Abbott (1884)
3  Phantastes, George MacDonald (1858)
4 The Wind in the Willows, Keneth Grahame (1908)
5 Hobit, J.R.R.Tolkien (1937), 1.kapitola
6 Hobit, J.R.R.Tolkien (1937), 15.kapitola