Metaetika

Obsahom knihy je hľadanie odpovedí na mravné problémy doby, ktoré majú široké kultúrne súvislosti: vypovedajú o tom, prečo by mal byť človek morálny, čo je podstata morálky. Publikácia je určená najmä poslucháčom humanitných, filozofických a umeleckých fakúlt vysokých škôl. Autor považuje neznalosť morálnej filozofie v kategóriách metaetiky za rozhodujúci faktor bezmocnosti a neschopnosti ľudí kriticky analyzovať svoje životné postoje a vyvodzovať z nich dôsledky pre svoje správanie. Nejde mu o taxatívne vymedzenie toho, čo je dobré a čo zlé, ale skôr o hľadanie správnosti postupov pri riešení mravných problémov, pretože cieľom metaetiky je nielen kritická analýza etických pojmov, morálnych súdov a metód používaných v etike, ale najmä dosiahnutie pravdivých poznatkov o samotnej etike.  V knihe spoznáme rozličné metódy osvetľovania tejto problematiky, o ktoré sa pokúsili poprední teoretici dvadsiateho storočia a identifikujeme možnosti a hranice jednotlivých etických konceptov. Keďže kniha môže slúžiť aj ako učebnica, je napísaná prehľadne a inštruktívne, s dôrazom na kazuistiku, sledujúcu príbehy zo súčasného života i z histórie. Je to inšpiratívne a prekvapujúco pútavé čítanie pre každého, kto sa chce na odbornej, ale aj umeleckej rovine zaoberať kvalitou mravnosti v medziľudských vzťahoch vychádzajúc z názoru, že problematika dobra a zla je v každom dejinnom období naliehavou výzvou na hľadanie odpovedí..

Prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., filozof a kulturológ

Táto publikácia je určená predovšetkým študentom humanitných fakúlt vysokých škôl, ktorí pri štúdiu svojich odborov potrebujú porozumieť ich hlbšie filozofické a ­etické súvislosti. Predstavuje problematiku metaetiky z pohľadu kritickej analýzy niektorých vybraných súčasných trendov, pričom uchopuje predmet skúmania ako interdisciplinárny komplex, v ktorom významnú úlohu zohráva rastúci záujem o­ metafyziku, súčasné epistemologické výzvy a výskumy z oblasti filozofie mysle. V úvodnej časti je uvedené základné definičné vymedzenie metaetiky a konceptuálne perspektívy, o ktoré sa opiera. V druhej časti sú podané základné koncepty morálneho naturalizmu a realizmu v dialektike ich možností a obmedzení. Tretia časť knihy sa zameriava na problematiku tzv. „Divine command theory“ a niektorých verzií jej modifikácie. V ďalšej časti je pozornosť venovaná Shafer-Landauovmu konceptu metaetiky a Blackburnovmu projektu kvázi-realizmu. Perspektíva emotivizmu a morálneho fikcionalizmu je obsahom ďalších častí. V závere každej kapitoly je uvedená ilustratívna kazuistika, ktorej analýza predstavuje aplikáciu predmetných teórií. Obsahom záveru je stručné zhodnotenie diskutovaných konceptov, prehľad ich pozitív a negatív, pričom je naznačená ich relevantnosť pre tvorbu normatívnych a aplikovaných etických konceptov.

PhDr. Ing. Tibor Máhrik, PhD., Dip­ . je vysokoškolský pedagóg. Pôsobil na­ Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Filozofickej fakulty UKF v­ Nitre a ­od­ roku 2011 pôsobí ako lektor na ­ÚCV Žilinskej univerzity v­ Žiline. Venuje sa problematike metaetiky, epistemológie, nanoetiky, komunikácie a­ etiky rodiny. Okrem viacerých štúdií v indexovaných časopisoch publikoval dve monografické práce „Etické mosty – interdisciplinární pohled do­etických výzev současnosti v­oblasti filosofie, teologie a technologie“ (2011) a ­„Kierkegaard‘s Metaethical Fragments“ (2017).