Nie je to populárne slovo. Zbavuje slobody a podriadenosťou sa vkladáme do rúk druhému človeku. Dovoľujeme mu, aby svojou prítomnosťou zasiahol do vnútorného sveta.

V múdrej knihe – Biblii čítame to, že sa máme ako ľudia podriaďovať jeden voči druhému, a že ženy sa majú podriaďovať svojim mužom. Tieto slová mi prišli nefér voči ženám – a voči mne. Prečo by sa ženy v 21. storočí mali podriaďovať svojim mužom? Veď sme si rovnocenní. 

Dlho som nemohla rozlúštiť túto hádanku. Avšak raz jeden múdry muž priniesol vysvetlenie. Pôvodný význam slova podriadenosť znamená – dovoliť milovať. A v tomto kontexte slová o podriadenosti vyznievajú úplne v inom svete.

Dovoľme druhým, aby nás milovali a dovoľme mužom, aby milovali svoje ženy. Takto napísané to vyzerá úplne samozrejme a jednoducho. Ale v živote to také jednoznačné nieje. Vidím a stretávam sa s tým neustále. Poznám uštvané ženy svojim životom, ktoré nedovolili svojim mužom, aby ich milovali tak ako boli schopní a ochotní. Kládli na mužov ťažko splniteľné požiadavky a svojou nespokojnosťou kazili atmosféru v rodine. A aj preto sa muži stali radšej pasívnymi a ženy museli prevziať mnohé veci do vlastných rúk. Toto je opis situácie vzťahu, kde nik z partnerov nie je týraní. Prosím, cháp ma správne. Nie je správne sa podriaďovať niekomu, kto týra a ktorý nemiluje.

V Biblii po slovách o podriadenosti (dovolení milovať) nasledujú slová – príkaz – pre mužov, aby milovali svoje manželky. Je to vzájomná vyváženosť. Muži majú milovať svoje ženy a ženy majú svojim mužom dovoliť, aby ich milovali.

Keď sa táto rovnováha poruší vznikajú bolestivé prípady. Vo vzťahoch sú muži neaktívni a stávajú sa v manželstvách „podpapučovníkmi domácimi“. Ženy sú z tejto situácie zranené a nemajú istotu a oporu v takýchto partneroch. Ako udržovateľky rodinného kozubu, aby rodina ako tak fungovala, zastupujú aj mužov.

Raz som počula taký krásny príklad. Žena je ako kvetina. Ak má starostlivého záhradníka, tak rastie v istote a opore. Rozvoniava do okolia a svojou prítomnosťou obšťastňuje. Ak však takýto starostlivý záhradník chýba, kvetina sa musí spoľahnúť len na seba. Nerastie do krásy, ale snaží sa prežiť. Často sa potom z takýchto kvetín stávajú „mäsožravé-muzožravé“ rastlinky, ktoré nenávidia zástupcov opačného pohlavia.

Otvoriť sa druhému a dovoliť mu milovať nás tak ako je schopný je dobrodružstvom. Ale stojí to za to. 

Autorka: Elena Brezovská

Zdroj: http://blog.tyzden.sk