Na tejto podstránke s názvom O Biblii vám chceme podať stručne informácie o Biblii - Starého zákona. Možete tu nájsť aj zaujímavé typy na Biblie ktoré máme v predaji alebo iné knihy z oblasti biblickej tématiky. Napokon sme sem zaradili krátky úryvok ku každej knihe Pentateuchu.

 

 

Predhistória sveta a človeka (Genezis 1 – 11),
Obdobie patriarchov (Genezis 12 – 36),

Jozefova „história" ( Genezis 37 – 50)
Vyslobodenie Izraela z Egypta a jeho pochod k vrchu Sinaj ( Exodus 1 – 18)
Uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na Sinaji (Exodus 19 – Numeri10),
Cesta Izraelitov od vrchu sinaj a udalosti v Moabskej krajine (Numeri 10 – 36),
Tri „Mojžišove reči" a dodatok o jeho smrti (Deuteronómium 1 – 34).

 

 

 

Biblia podáva starodávne tradície izraelského ľudu a vo svetle viery náboženské úvahy o jeho pôvode,vyvolení a poslaní v Božom pláne spásy. Neslobodno ju však vytrhnúť z jej  historického kontextu, lebo ju možno správne vykladať a pochopiť jej učenie iba v historickom zarámovaní opísaných udalostí. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Prahistória 1,1 - 11,26
Stvorenie sveta 1,1 - 2,4a
Gn1
 
I.         Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2 Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.
            Dielo prvého dňa. - 3 Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. 4 Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. 5 A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.
            Dielo druhého dňa. - 6 Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ 7 I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. 8 A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer a nastalo ráno, deň druhý.
            Dielo tretieho dňa. - 9 Potom Boh povedal: „Vody, ktoré ste pod nebom, zhromaždite sa na jedno miesto a ukáž sa súš!“ A stalo sa tak. 10 A Boh nazval súš „zemou“ a zhromaždište vôd nazval „morom“. A Boh videl, že je to dobré. 11 Tu Boh povedal: „Zem, vyžeň trávu, rastliny s plodom semena a ovocné stromy, prinášajúce plody, v ktorých je ich semeno podľa svojho druhu na zemi.“ A stalo sa tak. 12 Zem vyhnala trávu a rastliny s plodom semena podľa svojho druhu i stromy, prinášajúce ovocie, v ktorom je ich semeno podľa svojho. A Boh videl, že je to dobré. 13 A nastal večer a nastalo ráno, deň tretí.
            Dielo štvrtého dňa. - 14 Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! 15 I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. 16 A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. 17 Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem 18 a aby vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. 19 A nastal večer a nastalo ráno, deň štvrtý.
            Dielo piateho dňa. - 20 Tu Boh povedal: „Vody, hemžite sa množstvom živých tvorov, a okrídlené tvory, lietajte ponad zem na nebeskej oblohe!“ A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode podľa svojho druhu, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 22 Boh ich požehnal a povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte morské vody, aj vtáctvo nech sa rozmnožuje na zemi!“ 23 A nastal večer a nastalo ráno, deň piaty.
            Dielo šiesteho dňa. - 24 Potom Boh povedal: „Zem, vydaj živé bytosti podľa svojho druhu: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu!“ A stalo sa tak. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i všetky plazy podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.
            26 Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby! Nech vládne nad rybami mora i nad vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi!“
 
            27 A stvoril Boh človeka na svoj obraz,
            na Boží obraz ho stvoril,
            muža a ženu ich stvoril.
 
28 Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“
            29 Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm! 30 Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak. 31 A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.

 

 

 

 
 
Vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva 1 - 18
Ex1
 
I.         Jakubovo potomstvo vzrástlo v Egypte v národ. - 1 Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta s Jakubom. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Ruben, Simeon, Lévi a Júda, 3 Isachar, Zabulon a Benjamín, 4 Dan a Neftali, Gad a Aser. 5 Všetkých duší, vlastných Jakubových potomkov bolo sedemdesiat duší. Jozef bol už v Egypte.
            6 Keď Jozef zomrel i jeho bratia a celé to pokolenie, 7 Izraeliti sa veľmi rozmnožili a rozrástli a boli takí mocní, že krajina bola nimi preplnená. 8 Keď potom v Egypte nastúpil nový kráľ ktorý Jozefa nepoznal, 9 povedal svojmu ľudu: „Hľa, izraelský ľud je mocnejší a početnejší ako my. 10 Podniknime niečo a šikovne zabráňme, aby sa ďalej nerozmnožoval a - keby nastala vojna - aby sa azda nepripojil k našim nepriateľom, nebojoval proti nám a potom z krajiny neodišiel.“ 11 I ustanovili nad ním pracovných dozorcov, aby ho utláčali ťažkými robotami: staval totiž faraónovi zásobovacie mestá Pitom a Rameses. 12 Ale čím viac ho utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, takže sa Izraelitov priam desili. 13 Preto Egypťania neľudsky hnali Izraelitov do práce 14 a ich život robili neznesiteľným ťažkou robotou s hlinou a tehlami a rozličnými poľnými prácami - všetkými robotami, do ktorých ich násilne nútili.
            Faraón vydáva rozkaz zabíjať hebrejské nemluvňatá. - 15 A egyptský kráľ rozkázal hebrejským babiciam, z ktorých jedna sa volala Sefora a druhá Fua: 16 „Keď pomáhate Hebrejke pri pôrode, dávajte pozor na pohlavie! Ak je to chlapec, zabite ho, ak dievča, nech ostane nažive!“ 17 Ale babice sa báli Boha a nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ; nechávali chlapcov nažive. Tu si dal egyptský kráľ babice zavolať a povedal im: „Čo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?!“ 19 Babice však odpovedali faraónovi: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy, to sú zvieratá! Kým k nim dôjde babica, ony porodia.“ 20 Boh babiciam preukazoval dobrodenia a ľud vzrastal a silnel. 21 A keďže sa babice báli Boha, on ich obdaril početným potomstvom.
            22 Preto faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého chlapca, čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!“
 
 
Ex2
 
II.        Mojžišovo narodenie a mladosť. - 1 Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. 2 Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. 3 Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. 4 Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude.
            5 Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. 6 Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ 7 Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ 8 A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. 9 Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. 10 Keď chlapec dorástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“
            11 V tom čase, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. 12 I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. 13 Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ 14 On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ 15 A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni.
            16 Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. 17 Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. 18 Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ 19 Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ 20 Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste (tam) nechali toho muža?! Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ 21 A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, 22 ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ (Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“)
            23 Po dlhom čase egyptský kráľ zomrel, ale Izraeliti vzdychali pod robotou a kričali a ich volanie od roboty vystúpilo k Bohu. 24 Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom Izákom a Jakubom. 25 A Boh zhliadol na Izraelitov a ujal sa ich.
 

 

 

 
Zákony o obetách 1 - 7
Lv1
 
I.         Zákon o celostných žertvách. - 1 Pán zavolal Mojžiša a vravel mu zo stánku zjavenia: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto z vás prinesie Pánovi obetu z dobytka, prinesiete svoju obetu z hovädzieho dobytka a stád.
            3 Ak jeho obeta bude celostnou žertvou z hovädzieho dobytka, nech privedie bezchybného samca ku vchodu do stánku zjavenia, aby sa zaľúbil Pánovi. 4 Položí ruku na hlavu žertvy, aby bola so záľubou prijatá a získala mu odpustenie. 5 Potom býka zabije pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, budú obetovať krv a rozlejú krv vôkol oltára, ktorý je naproti vchodu do stánku zjavenia. 6 Potom žertve stiahne kožu a rozseká ju na kusy. 7 Áronovi synovia, kňazi, dajú na oltár oheň a na oheň naložia dreva. 8 Nato Áronovi synovia, kňazi, poukladajú kusy, hlavu a loj na drevo, čo je na oltári na ohni. 9 Vnútornosti a nohy však poumýva vodou a kňaz to dá všetko spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
            10 Ak bude jeho obeta celostnou obetou zo stáda, ovca alebo koza, nech privedie bezchybného samca. 11 Zabije ho na severnej strane oltára pred Pánom a Áronovi synovia, kňazi, rozlejú jeho krv vôkol oltára. 12 Rozseká ho na kusy a kňaz ich položí s hlavou a lojom na drevo, čo je na oltári na ohni. 13 Vnútornosti však a nôžky umyje vodou a kňaz vezme všetko spolu a dá to spáliť na oltári ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
            14 Ak bude jeho obeta Pánovi celostnou žertvou z vtáctva, nech prinesie hrdličky alebo holúbky. 15 Kňaz ju zanesie na oltár, odreže jej hlavu a spáli ju na oltári. Jej krv vycedí na oltárnu stenu. 16 Potom jej odstráni hrvoľ a perie a hodí to za oltár na východnú stranu, na miesto, kde sa vysypuje popol. 17 Potom jej vytrhne krídla, ale neodhodí ich, a dá ju kňazovi spáliť na oltári na dreve, čo je nad ohňom, ako celostnú žertvu, zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.
 
 
Lv2
 
II.        Zákon o nekvasených potravinových obetách. - 1 Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo. 2 Potom ju prinesie Áronovým synom, kňazom, a jeden z nich vezme za hrsť múky poliatej olejom a všetko kadidlo a kňaz to spáli na pripomienku na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 3 Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových.
            4 Ak budeš chcieť obetovať potravinovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zapravené chleby z jemnej múky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky. 5 Ak bude tvoja obeta potravinovou obetou z toho, čo bolo upečené na platni, nech je z jemnej múky, zapravená olejom, bez kvasu. Polámeš ju na kúsky a poleješ ju olejom. To je potravinová obeta. 7 Ak bude tvoja obeta z toho, čo sa pripravilo v hrnci, nech je z jemnej múky a zaprávaná olejom. 8 Potravinovú obetu pripravenú na tento spôsob, donesieš potom Pánovi a odovzdáš ju kňazom, aby ju položil na oltár. 9 Kňaz vezme z potravinovej obety na pripomienku a spáli to na oltári ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. 10 Čo však z potravinovej obety zostane, bude patriť Áronovi a jeho synom ako posvätné zo zápalných obiet Pánových. 11 Nijaká obeta, ktorú prinesieš Pánovi, nesmie byť zaprávaná kvasom, lebo nič z kvasu ani z medu nesmiete spáliť na zápalnú obetu Pánovi. 12 Môžete to priniesť Pánovi ako dary z prvotín, ale na oltár ako príjemná vôňa sa dostať nesmú! 13 Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.
            Potravinové obety z prvotín. - 14 Keď budeš prinášať potravinovú obetu Pánovi z prvotín plodín, rozdrvíš zrno dozrievajúcich klasov, upražených na ohni, a prinesieš ako potravinovú obetu zo svojich prvotín. 15 Na to naleješ oleja a pridáš kadidla. To je potravinová obeta. 16 A kňaz spáli niečo z rozdrveného zrna a z oleja a všetko kadidlo na ohni ako pripomienku pre Pána.

 

 

 

 

 

 
Prípravy na pochod od Sinaja 1,1 - 10,10
Nm1
 
I.         Sčítanie bojaschopných mužov: Rozkaz na sčítanie. - 1 Pán hovoril Mojžišovi na púšti Sinaj v stánku zjavenia v prvý deň druhého mesiaca druhého roku po ich východe: 2 „Spočítajte všetkých mužov celej pospolitosti Izraelových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien všetky mužské osoby, hlavu po hlave. 3 Od dvadsiateho roku nahor prehliadnite ty a Áron po skupinách všetkých bojaschopných v Izraeli 4 a pri tom budú s vami po jednom z každého kmeňa, vždy hlava svojej rodiny.
            Pomocníci pri sčítaní. - 5 Toto sú mená mužov ktorí budú s vami:
            Z Rubenovho (kmeňa) Sedeurov syn Elisur,
            6 zo Simeonovho Surišadaiho syn Samaliel,
            7 z Júdovho Aminadabov syn Nahason,
            8 z Isacharovho Suarov syn Natanael,
            9 zo Zabulonovho Helonov syn Eliab,
            10 z Jozefových synov: z Efraimovho Amiudov syn Elisama,
            z Manassesovho Fadasurov syn Gamaliel,
            11 z Benjamínovho Gedeonov syn Abidan,
            12 z Danovho Amišadaiho syn Ahiezer,
            13 z Aserovho Ochranov syn Fegiel,
            14 z Gadovho Duelov syn Elisaf
            15 z Neftaliho Enanov syn Ahira.“
            16 Títo boli povolaní z pospolitosti, oni boli kniežatami svojich otcovských kmeňov a pohlavármi tisícov Izraela.
            Sčítanie a prehliadka. - 17 Mojžiš s Áronom vzali týchto menami označených mužov k sebe 18 a v prvý (deň) druhého mesiaca zhromaždili celé pospolitosť a prehliadli ju podľa rodov, rodín a počtu mien od dvadsiateho roku nahor, hlavu po hlave, ako Mojžišovi prikázal Pán.
            19 Prehliadal ich na púšti Sinaj. 20 Zo synov Izraelovho prvorodeného Rubena podľa rodov a rodín, podľa počtu mien, hlava po hlave, všetkých mužov od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 21 čo boli prehliadnutí z Rubenovho kmeňa, bolo štyridsaťšesťtisícpäťsto potomkov. 22 Zo Simeonových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, hlava po hlave, všetkých mužov od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 23 čo boli prehliadnutí zo Simeonovho kmeňa, napočítalo sa päťdesiatdeväťtisíctristo potomkov.
            24 Z Gadových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 25 čo boli prehliadnutí z Gadovho kmeňa, napočítalo sa štyridsaťpäťtisícšesťstopäťdesiat potomkov.
            26 Z Júdových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 27 čo boli prehliadnutí z Júdovho kmeňa, napočítalo sa sedemdesiatštyritisícšesťsto potomkov.
            28 Z Isacharových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 29 čo boli prehliadnutí z Isacharovho kmeňa, napočítalo sa päťdesiatštyritisícštyristo potomkov.
            30 Zo Zabulonových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 31 čo boli prehliadnutí zo Zabulonovho kmeňa, napočítalo sa päťdesiatsedemtisícštyristo potomkov.
            32 Z Jozefových synov: zo synov Efraima podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 33 čo boli prehliadnutí z Efraimovho kmeňa, napočítalo sa štyridsaťtisícpäťsto potomkov.
            34 Zo synov Manassesa podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 35 čo boli prehliadnutí z Manassesovho kmeňa, napočítalo sa tridsaťdvatisícdvesto potomkov.
            36 Z Benjamínových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 37 čo boli prehliadnutí z Benjamínovho kmeňa, napočítalo sa tridsaťpäťtisícštyristo potomkov.
            38 Z Danových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 39 čo boli prehliadnutí z Danovho kmeňa, napočítalo sa šesťdesiatdvatisícsedemsto potomkov.
            40 Z Aserových synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 41 čo boli prehliadnutí z Aserovho kmeňa, napočítalo sa štyridsaťjedentisícpäťsto potomkov.
            42 Z Neftaliho synov podľa ich rodov a rodín, podľa počtu mien, od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných, 43 čo boli prehliadnutí z Neftaliho kmeňa, napočítalo sa päťdesiattritisícštyristo potomkov.
            44 Toto sú prehliadnutí, ktorých prehliadol Mojžiš, Áron a dvanásť kniežat Izraela, po jednom zo svojich otcovských rodín. 45 A všetkých prehliadnutých Izraelitov podľa ich otcovských rodín od dvadsiateho roku nahor, všetkých bojaschopných Izraelitov, 46 teda všetkých prehliadnutých bolo šesťstotritisícpäťstopäťdesiat.

 

 

 

 

 
Prvá reč Mojžišova 1-4
Dt1
 
I.         Úvod. - 1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fáranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. 2 Jedenásť dní cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadešbarny. 3 V štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš Izraelovým synom všetko, čo mu pre nich prikázal Pán 4 po tom, čo v Edrei porazil amorejského kráľa Sehona, ktorý býval v Hesebone, a bášanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote. 5 Za Jordánom v moabskej krajine začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon:
            Boh dal rozkaz na pochod. - 6 „Pán, náš Boh, nám hovoril na vrchu Horeb: „Dosť dlho ste sa už zdržali na tomto vrchu. 7 Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej výšine a na všetky iné miesta, ktoré sú blízko nej, do Araby, na vrchy a do nížin, smerom na juh a k morskému pobrežiu, do kanaánskej krajiny a k Libanonu a až k veľkej rieke, k rieke Eufrat! 8 Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.“
            Ustanovenie sudcov. - 9 Vtedy som vám povedal: „Ja vás nemôžem spravovať, 10 lebo Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že vás je dnes také množstvo, ako hviezd na nebi. 11 Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu mnohé tisíce a nech vás požehná, ako prisľúbil! 12 Ja sám nevládzem niesť vaše bremeno, vašu ťarchu a vaše spory. 13 Vyberte si múdrych, skúsených a osvedčených mužov vo vašich kmeňoch a ustanovím vám ich za predákov.“ 14 Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: „Dobrú vec to chceš urobiť.“ 15 Ja som vybral hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a ustanovil som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a za pisárov pre vaše kmene. 16 A vašim sudcom som prikázal: „Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho kto má spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom! 17 Pri súde neberte ohľad na osobu. Malého vypočujte tak, ako veľkého. A nikoho sa nebojte, lebo súd je Boží. Čo vám však bude ťažké, oznámte mne a vypočujem to ja.“ 18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.
            Vyzvedači. - 19 Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikánskou púšťou, ktorú ste videli cestou k amorejským vrchom, ako nám rozkázal Pán, náš Boh a došli sme až do Kadešbarny. 20 Tu som vám povedal: „Došli ste k amorejskej vysočine, ktorú nám dá Pán, náš Boh. 21 Hľa, Pán, tvoj Boh, ti dáva do daru túto krajinu. Choď, zaujmi ju, ako ti povedal Pán, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!“ 22 Tu ste všetci pristúpili ku mne a navrhli ste: „Pošlime mužov, ktorí by krajinu prezreli a podali nám správu, ktorou cestou ta máme ísť, aj o mestách, na ktoré narazíme.“ 23 Mne sa návrh páčil i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, z každého kmeňa po jednom. 24 Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho. 25 Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: „Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.“
            Nevôľa ľudu. - 26 Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha; 27 a reptali ste vo svojich stanoch: „V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil. 28 Načo by sme tam vystupovali?!“ Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: „Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!“ 29 Povedal som vám: „Nebojte sa ich a nestrachujte sa! 30 Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte 31 a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto; 32 a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu, 33 ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto pre rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.“
            Boží trest. - 34 Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: 35 „Nik spomedzi tohoto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! 36 Len Kaleb verne nasledoval Pána.“ 37 Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: „Ani ty ta nevkročíš. 38 Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. 39 Vaše deti o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes nevedia aký je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú im ju dám a oni ju budú vlastniť. 40 Vy sa však vráťte a blúďte po púšti cestou k Červenému moru!“ 41 Odpovedali ste mi: „Zhrešili sme proti Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám rozkázal Pán, náš Boh,“ a vystrojili ste sa každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro ste sa dali na pochod k vysočine. 42 Ale Pán mi vravel: „Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby vás neporazili vaši nepriatelia.“ 43 Ja som vám to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale išli ste proti Pánovmu zákazu a pyšno ste vystúpili na výšinu. 44 Tu v tiahli Amorejčania, ktorí na tej vysočine bývali, postavili sa proti vám a prenasledovali vás ako prenasledujú roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až po Hormu. 45 Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred Pánom, lež Pán vás nevypočul. 46 I ostali ste v Kadešbarne dlhý čas, ten čas, čo ste tam bývali.