Niekedy je naozaj ťažké spolu komunikovať. Vo svojej praxi sa najčastejšie stretávam s týmito problémami:

 – často sa stáva, že jeden z partnerov odmieta s druhým zmysluplne komunikovať. Takmer vždy je tým mlčanlivým partnerom manžel. Ak máte tento problém, potom skúste si nájsť čas na svoju partnerku a v príjemnej atmosfére jej povedzte zhruba tieto slová: „viem, že v našom manželstve nie je taká jednota, ako by mohla byť. Viem tiež, že jedným z veľkých problémov je moja neochota s tebou komunikovať. Nechávam si veci pre seba. Je pre mňa ťažké povedať, čo si naozaj myslím a cítim. Viem, že je to ťažké aj pre teba, pretože nedokážeš čítať moje myšlienky. Chcem to zmeniť a možno by si mi s tým mohla pomôcť...“ Potom jej povedzte, ako by vám mohla pomôcť. Možno vás brzdí to, keď vám stále hovorí, aby ste s ňou viac komunikovali. Možno by vám pomohlo, ak by sa pýtala na konkrétne veci, ak by sa neprestala pýtať (napriek krátkym odpovediam), alebo ak by sa vás často pýtala na radu. Vy sám najlepšie viete, ako vám môže pomôcť a ako vám sťažuje komunikáciu. Povedzte jej to! Chce sa s vami rozprávať a záleži jej na vás... Ak je vám ťažké o tom hovoriť, tak jej napíšte list... A čo môžete urobiť vy, ak je tým mlčanlivým váš partner? Snažte sa posilniť jednotu, robte niečo spolu: rozvíjajte nejakú záľubu, pozrite si film, choďte na výstavu, prečítajte si časopis... jednoducho robte veci spolu... to posilní vzájomné puto a vytvorí atmosféru dôvery, prijatia a pochopenia...

– neovládateľný hnev predstavuje problém v komunikácií. Keď je niekto nahnevaný, komunikácia je veľmi ťažká, priam nemožná. Ak už sa hneváte, tak nehrešte. Jednoducho nedovoľte hnevu, aby vás ovládol a navádzal na konanie zlých vecí. Možno nedokážete zabrániť prepuknutiu hnevu, ale dokážete ovplyvniť to, ako budete reagovať (na hnev a v hneve). V okamihu keď pocítite, že sa začínate hnevať, povedzte svojmu partnerovi: „...vieš, cítim, že sa začínam hnevať. Nechcem sa na teba hnevať a viem, že to nechceš ani ty. Dohodnime sa, že sa o tom porozprávame vtedy, keď svoje pocity ovládnem.“ A potom nechajte vychladnúť svoje emócie. Keď sa tak stane, znovu začnite spolu komunikovať a pokračujte tam, kde ste prestali. Zároveň však treba povedať, že niekedy hnev môže ukázať na oblasť vzťahu, ktorá je problémom. Hnev môže byť reakciou napr. na necitlivé (hoci nevedomé) zachádzanie. Z ničoho sa navzájom neobviňujte a začnite sa o tom spolu rozprávať a hľadajte spolu riešenie. Pri takomto konštruktívnom prístupe, môže hnev posilniť vašu jednotu...

– sebectvo je najväčšou prekážkou jednoty, medzi partnermi. Všetci trpíme touto chorobou. Jej príznakmi je komunikácia, ktorá je monológom o nás a našom svete (a našich predstavách a túžbach). Komunikácia, kedy sa tvárime, že my jediný máme pravdu. So sebectvom svojho partnera nič neurobíte. Zmeniť môžete, len svoje vlastné sebectvo. A keď to dokážete vy, váš krok bude inšpiráciou pre vášho partnera, aby sa tiež o to pokúsil (väčšina z nás na láskavý prejav, reaguje pozitívne).

– mnohí sa boja povedať, čo ich trápi, pretože sa obávajú, že by toho druhého zranili. Myslia si, že ak by boli úprimní, partner by to neuniesol. A tak radšej mlčia. Lenže, nedokážeme rásť a dozrievať, ak k sebe nebudeme úprimní. Cieľom nie je partnera zasypať negatívnymi prejavmi. Je dôležité každý pocit (impulz) posúdiť, nakoľko je skutočný a oprávnený. Ak je skutočný a oprávnený, potom je dôležité to s citom, s láskou a s nehou povedať. Ešte pred tým je dôležité sa partnera spýtať, či by uniesol trochu konštruktívnej kritiky. Ak nie je pripravený na kritiku, nemá význam ho kritizovať, buď by to neuniesol, alebo by to neprijal. Ak je však ochotný prijať kritiku, potom ju spojte s pochvalou. Ideálnym modelom je jedna kritická pripomienka, na tri pochvaly. Je užitočné, ak kritika aj pochvala, je z rovnakej oblasti. Najprv povedzte pochvalu (čo sa vám páči) a potom povedzte niečo v duchu: „...chcem povedať, že ťa mám naozaj rada a keby si jednu vec zmenil, bola by som ešte šťastnejšia“ (váš partner vás bude pozorne počúvať, pretože má pocit, že si ho vážite). A teraz povedzte, čo konkrétne máte na mysli... Moja skúsenosť je taká, že pochvala mi dodá istotu, že nie som beznádejný prípad (pretože ma pochválila), že si vediem celkom dobre (3 pochvaly sú viac, než 1 výčitka) a tak cítim motiváciu ďalej rásť (a preto prijmem jej kritiku)...

– mnohým natoľko chýba sebadôvera (na základe skúsenosti z minulosti), že sa boja ďalšieho odmietnutia, alebo zlyhania a tak radšej prestanú komunikovať. Akýkoľvek vzorec správania, je však možné zmeniť. A preto, využite svoje schopnosti, netrápte sa nad vecami, ktoré nedokážete zmeniť. Vaša hodnota je vo vašej jedinečnosti. Ste vzácny a dokážete obohatiť iných... A ako môžete pomôcť partnerovi, ktorému chýba sebadôvera? Tak, že ho budete povzbudzovať, aby prijal minulosť a zameral sa na budúcnosť, uistite ho o svojej láske a o svojom záujme...

    Zdravá a zmysluplná komunikácia, nie je žiadnym prepychom. Je to nutnosť. Bez takejto komunikácie, nemôže existovať jednota...

 

    Veľa manželských párov, si až s odstupom niekoľkých týždňov a mesiacov uvedomí, že sa vlastne nikdy nerozprávali o tom, ako si predstavujú starostlivosť o domácnosť a nedohodli sa na tom, ako si podelia domáce práce...

    Každý z nás, si zo svojej rodiny prináša určité „vzorce“ správania. Ovplyvnilo nás to, ako si domáce práce medzi sebou rozdelili naši rodičia. Možno pri výchove svojich detí, už použili iný systém deľby práce. Dôležité je však to, že každý z nás si zo svojej rodiny prináša istú predstavu, čo sú „mužské“ a „ženské“ práce v domácnosti...

    Tieto predstavy sú odlišné a tak sa stávajú príčinou konfliktov. Tomuto problému by sa dalo predísť, ak by sa ľudia pred svadbou porozprávali o tom, ako si podelia domáce práce. Väčšinou nie je problém v tom, že by partneri neboli ochotní si tieto práce podeliť, ale v tom, že si nenašli čas sa o tom porozprávať. Ak každý z partnerov preberie zodpovednosť za určité domáce práce, zavedie sa tým do manželstva istý poriadok, čo prinesie väčší pokoj do ich života...

    Domáce práce by sme si mali medzi sebou rozdeliť spravodlivo (rovnakou mierou). Pri rozdelení jednotlivých prác, by sa mal klásť dôraz na dary, nadanie a schopnosti partnerov. Možno jeden z nich je pre tú prácu spôsobilejší, než druhý. Tvoríte jeden tým, tak prečo na tú prácu nevyužiť toho, kto má pre ňu lepšie predpoklady?

    Nemôžeme sa čudovať tomu, že sa naša partnerka necíti ako rovnocenný partner a má pochybnosti o tom, že si ju vážime, ak ju po práci zamestnáme na plný úväzok v starostlivosti o domácnosť. Ak si však dokážeme domáce práce podeliť, skôr budú hotové, obidvaja budeme mať k dispozícií voľný čas (na svoje záľuby) a ostane nám ešte aj sila a chuť na spoločne strávené chvíle...

    A aj keď sme urobili domáce práce, za ktoré nesieme zodpovednosť, mali by sme si zachovať ochotu a snahu pomôcť partnerovi s tými prácami, ktoré má na starosti. Pretože láska nás vedie k tomu, aby sme si navzájom pomáhali...

 

    Mnohým manželom rozhodovanie pred svadbou nerobilo žiadne ťažkosti, pretože sa väčšinou nerozhodovali o dôležitých veciach.

    Teraz v manželstve stoja pred dôležitými rozhodnutiami, ktoré ovplyvnia ich život a majú problém nájsť zhodu. Predstava demokracie je fajn, ale pri dvoch hlasoch sa často stane, že jeden je za a druhý proti. A komunikácia začne viaznuť a vzniká dusná atmosféra...

    Cieľom rozhodovania v manželstve, by mala byť jednota. Možno sa nám vždy nepodarí dosiahnuť tento ideál, ale vždy by mal byť našim cieľom. Čo však robiť, ak obidvaja povedali svoj názor (predstavu) a nedokážu sa zhodnúť? Drvivá väčšina rozhodnutí môže počkať. A tento postoj je dôležité zachovať aj vtedy, keď sa manželia nedokážu zhodnúť. Je dôležitejšie dosiahnuť zhodu, než neprepásť nejakú akciu, či výhodnú kúpu...

    Asi v 95 % prípadov, nie je ťažké dosiahnuť zhodu. A čo v tých 5 % prípadov? Spolu s manželkou sme sa dohodli na zaujímavom postupe - rozdelili sme si jednotlivé oblasti života a ak nedokážeme nájsť zhodu, tak rozhodnutie urobí ten, kto má v kompetencií danú oblasť. Dôležité je pri tom brať ohľad na partnerovu predstavu a pýtať sa ho na to, čo očakáva (po čom túži). No pokiaľ ide o konečné rozhodnutie, spoľahneme sa jeden na druhého (že chceme pre seba to najlepšie)...

    Vďaka tomu sme odstránili napätie z nášho vzťahu, tento prístup nás vedie k tomu, vnímať seba ako partnerov, posilnilo to našu spoluprácu a atmosféru dôvery. Teraz pracujeme ako tým a využívame pri tom svoje silné stránky (ktoré slúžia pre spoločné blaho)...

    Ten, kto urobí dôležité rozhodnutie, nesie zaň aj zodpovednosť. Ak sa však ukáže ako nesprávne, mali by sme odolať pokušeniu toho druhého podpichnúť slovami: „ja som ti to vravel“, alebo „keby si ma poslúchol, tak by sa to nestalo“. Ten, kto urobil zlé rozhodnutie, si veľmi dobe uvedomuje, čo sa stalo. Miesto výčitiek, skôr potrebuje podporu a uistenie, že stojíte pri ňom a že to spolu zvládnete..

    Mnohým manželským párom musím často pripomínať, že sú členmi toho istého týmu. Často totiž medzi sebou súťažia a každý z nich obhajuje len svoju predstavu. Je však dôležitejšie dosiahnuť zhodu, pretože ak budeme spolu súťažiť, oslabí sa tým vzájomné puto...

 

    Nevesta a ženích v sebe nesú veľa snov a nádejí, ale žiadny sen nie je optimistickejší, než ten o sexuálnej jednote v manželstve. Mnohí ľudia vstupujú do manželstva s predstavou jednej obrovskej sexuálnej oslavy – sex ráno, na obed a večer...

    Naša spoločnosť sa k nám nespráva férovo. Vytvára totiž predstavu, že sexuálne vzrušenie a vzájomné uspokojenie (naplnenie) prichádza automaticky, keď sa spoja dve telá. K sexuálnemu uspokojeniu vraj stačí, ak obidvaja túžia po sebe. To však nie je pravda. Sex je oveľa zložitejší. Vyžaduje minimálne rovnaké úsilie, aké je potrebné pre dosiahnutie jednoty v iných rovinách vzťahu. Ale čas a námaha vynaložená na jej dosiahnutie, sa mnohonásobne vráti :)

    Jedna z prekážok k dosiahnutiu sexuálnej jednoty, je negatívny postoj k sexualite a k telesnej rovine vzťahu. Boh však stvoril človeka ako sexuálnu bytosť. Sex je preto užitočný, príjemný a dobrý. Ale zároveň aj posvätný...

    Pri snahe dosiahnuť jednotu v rovine sexuality, je nesmierne dôležitá schopnosť komunikovať. Pokiaľ nepomenujete svoje pocity, potreby a túžby, ako ich má ten druhý uhádnuť a naplniť? Komunikácia tu je dôležitá, aby dve milujúce bytosti si navzájom povedali, čo sa im páči, čo je im príjemné a čo im prináša potešenie. Majú navzájom spoznávať svoje telá a hľadať svoju vlastnú cestu, ako dosiahnuť naplnenie...

    Sme stvorení ako zodpovedné bytosti. Jedným z významov sexuality, je totiž plodenie. Rodičia nesú zodpovednosť za to, aby sa postarali o potreby detí, ktoré spolu vytvoria. Preto sexualita vyžaduje atmosféru bezpečia a istoty nielen vo vzťahu k partnerovi (vernosť a oddanosť), ale aj vo vzťahu k plodnosti. A keďže človek bol stvorený ako mysliaca bytosť, tak má používať rozum (intelekt) aj v rovine sexuality - manželia by sa mali spolu dohodnúť na tom, akým spôsobom (ktorou metódou a technikou) sa budú chrániť pred počatím nového života. Sexualita však nie je len o plodení. Má aj iné dôležité a príjemné ciele. A tak druhým významom sexuality je naplnenie telesných a citových potrieb. Sme sexuálne bytosti a cítime silnú túžbu po sebe. Ak partneri spolu komunikujú a hľadajú vzájomné potešenie, dokážu v rovine sexuality uspokojiť svoje túžby a potreby, čo môže výrazne posilniť, aj ich vzájomné puto. A tým sa dostávame k tretiemu významu sexuality a tým je poskytovať rozkoš a potešenie...

    Spolu s láskou je spojená túžba potešiť milovanú bytosť. A sexuálny styk sa v manželstve stáva zmysluplným spôsobom, ako prejaviť lásku. Patrí k najsilnejším jazykom lásky. A tak milujúce bytosti majú myslieť a túžiť po naplnení a potešení toho druhého. Vo vzájomnom odovzdaní seba, nachádza láska svoje najvyššie naplnenie...

    U muža je pohlavný pud založený viac na telesnej stránke, než u ženy. Mužské pohlavné žľazy bez prestania produkujú spermie. A keď sú pohlavné žľazy plné, vznikne fyzická potreba ich uvoľniť. U žien to tak nie je. U ženy je sexuálna potreba skôr emocionálna, než telesná. Napr. muž by nemal problém (česť výnimkám), milovať sa so ženou hodinu po hádke. Pre ženu je niečo také nepredstaviteľné. Jej city tu zohrávajú dôležitú úlohu. Ak vzťah nie je v rovnováhe (týka sa to viacerých rovín), potom je pre ňu ťažké prežiť zmysluplné sexuálne uspokojenie. Pre ženu začína dobrý sexuálny vzťah ráno - pozornosťou a nehou muža, zlepšuje sa s prejavmi pozornosti, ktoré dostáva počas dňa a tak láskavosť a ohľaduplnosť muža, pripravuje vhodné prostredie (podmienky), kedy má sexuálne spojenie pre ženu zmysel...

    Je dôležité brať ohľad na odlišnosti v telesno-emocionálnej reakciách muža a ženy, pri sexuálnom styku a spolu komunikovať. Len tak je možné spolu dosiahnuť sexuálnu jednotu a uspokojenie...

 

    Na základe rozhovorov, ktoré som viedol s manželskými pármi, sa mi podarilo zozbierať niekoľko podnetov, ktoré môžu priniesť väčšie sexuálne uspokojenie:

    Podnety manželov k manželkám: „buď čas od času iniciatívnejšia; vyskúšaj niečo nové, zapoj svoju fantáziu; nehanbi sa dať najavo, že sa ti to páči; buď v spálni atraktívna, obleč si niečo iné, než „babičkovskú“ nočnú košeľu a obyčajné pyžamo; urob niečo, čo ma zaujme (ako muž sa ľahko vzruším pohľadom); rozprávaj sa so mnou otvorene o sexe, keď ťa predohra dostatočne vzruší, naznač mi, že si pripravená na samotný akt; choď si skôr ľahnúť do postele; nedávaj mi v noci pocítiť, že som sa ťa počas dňa niečím dotkol (napr. že som nebol dosť nežný...); občas sa so mnou miluj dlhšie, než zvyčajne; ber väčší ohľad na moje potreby a túžby (ktoré mám ako muž); viac si užívaj sexuálny akt, užívaj si ho s väčšou voľnosťou, buď povoľnejšia a otvorenejšia; buď povoľnejšia, čo sa týka doby milovania (nemusíme sa milovať len v noci); prejav viac túžby a pochop, že mazlenie a predohra, sú pre mňa rovnako dôležité, ako pre teba; chráň sa pred tým, aby si ešte v noci bola rozladená každodennými udalosťami, ktoré sa nepodarili; aspoň raz týždenne odpočívajme spolu; nebuď stále taká nedostupná; pusť z hlavy každodenné udalosti (problémy) a sústreď sa na to, čo prežívame; nesnaž sa predstierať potešenie; nesnaž sa ma trestať tým, že mi odoprieš sex, alebo mi ho poskytneš neochotne; správaj sa ku mne, ako k svojmu milencovi...“

    Podnety manželiek k manželom: „prejavuj počas dňa viac lásky a pozornosti (napr. keď prídeš z práce domov, príď za mnou a pobozkaj ma); venuj viac času milostnej predohre (láska, milostná hra a romantické slová, sú pre mňa dôležité); daj impulz k sexuálnemu styku v rôznom čase, nielen večer, keď sme unavení; keď mi naozaj nie je dobre, buď ku mne citlivejší a ohľaduplnejší; preber iniciatívu a nečakaj, že urobím prvý krok; prijmi ma takú, aká som; často mi hovor, že ma miluješ (nielen v posteli), občas mi zavolaj len tak a povedz mi to a nehanbi sa povedať mi tie slová pred ostatnými; keď sa sprchujem, tak nalaď v rádiu príjemnú hudbu; aspoň hodinu pred tým, než dáš impulz k sexu, buď ku mne nežný a láskavý; pomôž mi, aby som mala pocit, že som po sexuálnej a milostnej stránke príťažlivá, nešetri svojimi komplimentmi; povedz mi, čo sa ti páči a kedy si vzrušený, otvorenejšie hovor o svojich túžbach, viac sa so mnou zdieľaj o svojich pocitoch; snaž sa, aby si nedosiahol vyvrcholenie, tak skoro; modli sa so mnou za svoje problémy a víťazstvá, dovoľ mi, aby som ti mohla hovoriť o svojich vlastných potrebách a túžbach; prežívaj krásu prírody a zdieľaj sa so mnou o tieto pocity; prevezmi väčšiu zodpovednosť za uspávanie detí, aby som si mohla oddýchnuť a viac si užiť večer s tebou; maj so mnou trpezlivosť a neposmievaj sa mi, že len pomaly dosiahnem vyvrcholenie; nepristupuj k milovaniu, ako k rituálnej činnosti – nech je to zakaždým nový zážitok, neopakuj stále tie isté postupy, aby sa z milovania nestala nuda, skúšaj nové „veci“ a miesta; nesnaž sa so mnou milovať vtedy, keď voči mne cítiš negatívne pocity, alebo keď vieš, že to medzi nami nie je v poriadku, nech medzi nami panuje súlad, aby bolo milovanie naozaj prejavom lásky; povedz o mne občas niečo pekné, pred inými ľuďmi...“

 

    Finančné prostriedky v sebe skrývajú obrovský potenciál dobra a sme zodpovední za to, aby sme ich použili, čo najlepšie.

    Tak, ako pri iných dôležitých rozhodnutiach, aj v oblasti financií (nákupov) by malo platiť, že dôležité rozhodnutia treba robiť spolu. Jednota (zhoda) medzi manželmi je dôležitejšia, než akákoľvek materiálna vec. Manželia by sa mali dohodnúť na pravidlách – finančnom pláne, ako narábať s peniazmi. Nemusíte sledovať každú platbu a viesť si účtovnú knihu. Stačí pri spravovaní majetku používať rozum a vôľu...

    Peniaze, ktoré zarobíme, nám pomáhajú zabezpečiť nevyhnutné potreby a naplniť naše potreby a túžby a tiež potreby a túžby našich blízkych. Je dôležité zachovať si citlivosť k núdze druhých a byť ochotný podeliť sa o svoje bohatstvo (o nadbytok – to, čo nepotrebujeme a čo by sme najskôr utratili na hlúposti). Okrem toho je dôležité šetriť a investovať. Keď sa vyskytnú nepredvídateľné okolnosti, budete mať k dispozícií finančnú rezervu. Navyše to, že dokážete ušetriť, vám prinesie pocit spokojnosti a vedomie, že viete dobre zachádzať so svojimi peniazmi.

    Zodpovedne zachádzať s peniazmi, znamená tiež múdro nakupovať. Iste, stojí nás to veľa času a energie, ale ak dokážeme nakúpiť výhodnejšie, ušetríme tým finančné prostriedky, ktoré môžeme použiť na uspokojenie iných potrieb a túžob...

    Veľmi dôležitou otázkou, je nákup na úver. Pri kúpe domu, to môže byť múdry finančný ťah. Je lepšie splácať dom, než platiť nájom. Okrem toho, ak si dobre vyberieme a ak investujeme do svojho domu/bytu, jeho cena sa bude zvyšovať. Pri ostatných veciach, je to skôr naopak. V okamihu, kedy ich kúpime, začne klesať ich cena. Ak už neodoláme tlaku a rozhodneme sa nakúpiť na úver, potom je dôležité porovnať jednotlivé spoločnosti, dobre si prečítať informácie uvedené malými písmenami a vybrať si úver, ktorý je pre nás najvýhodnejší...

    Ak sa rozhodneme pre úver, zaplatíme kúpnu cenu a tiež úroky (za poskytnutie úveru). A prečo? Pre pominuteľné potešenie, ktoré nám vec prinesie. Táto filozofia „mať všetko a hneď“, ničí našu schopnosť radovať sa z drobných vecí. Iste, je dôležité zvyšovať kvalitu svojho života. Ak si však zvykneme mať všetko a hneď, stratíme silu o niečo sa usilovať (vytrvalosť) a schopnosť čakať. A vďaka tomu si získané veci nedokážeme vychutnať. Pretože ich získame hneď a radosť z ich získania, potrvá len krátko a ostane len ťarcha z úveru, ktorý musíme splácať. Zdravým životným štýlom je radovať sa z toho, čo máme teraz a kúpiť si to, čo si môžeme dovoliť...

    Keďže človek je tvor vynaliezavý, nezaškodí rozvíjať svoje schopnosti a použiť ich, na získanie ďalšieho zdroja príjmov (samozrejme, nesmie to byť na úkor času, venovaného manželke a rodine). Je dôležité, snažiť sa skvalitniť svoj život. To sa dotýka finančných prostriedkov, ale aj vybavenia, ktoré máme k dispozícií...

    Nakoniec, je dôležité vyriešiť otázku, kto z manželov bude mať na starosti peniaze. Obidvaja manželia by mali mať prehľad o tom, aký je stav ich účtu, koľko voľných prostriedkov majú k dispozícií a či sa utrácajú peniaze, v súlade s finančným plánom. Vďaka tomu, obidvaja dokážu zodpovednejšie zachádzať so spoločnými peniazmi. A o samotné peniaze, by sa mal starať ten z partnerov, kto má pre to vhodnejšie dary...

 

    Zo stránok Garyho knihy cítiť niečo úžasné. Každý text a tvrdenie dokladá svedectvom zo svojho manželstva, alebo svedectvom zo života manželského páru, ktorý viedol. Mnohé jeho slová na prvý pohľad vyzerajú ako fikcia, ako niečo neskutočné a predsa majú svoje racionálne jadro. Princípy, na ktorých stavia svoju koncepciu, majú svoje opodstatnenie v rovine psychológie. Je to veľmi zaujímavá kniha, ktorá vás dokáže nadchnúť. Najlepším spôsobom, ako čítať túto knihu, je čítať ju vo dvojici a bezprostredne sa o týchto veciach rozprávať so svojím partnerom. Je to len jedna z mnohých kníh o vzťahoch, ale môže pozitívne ovplyvniť mnohé z nich...

 

    Vybudovať krásny vzťah, ktorý bude mať svoju hĺbku a v ktorom bude naozaj silné puto a jednota medzi manželmi, nie je jednoduché. Vyžaduje to veľa času a energie. Vyžaduje to tiež schopnosť urobiť prvý (ústretový) krok, prehltnúť prejav, ktorý sa nás dotkol a odpovedať s láskou. Vynaložené úsilie, však stojí za to...