Emil Komárik sa vo svojej novej knihe Rozprava o Adamovi nechal inšpirovať biblickou otázkou: „Kto je človek?“ a dvoma akoby nezlučiteľnými biblickými odpoveďami: „človek je prach zo zeme“ a „človek je o málo menší ako anjeli“. Na otázku, či vôbec a ako je možné, aby obidve odpovede boli pravdivé, odpovedá tým, že sa pýta vedy, biológie, psychológie, sociológie, ale aj filozofie a teológie, čo môžu k veci dodať a potom konštruuje obraz človeka. Odpoveď, ktorú kniha prináša, nie je jednoduchá, ale dáva zmysel. Nemusíte s autorom súhlasiť, ale už nikdy nebudete môcť so všetkou istotou povedať, že človek nie je nič iné, iba... čokoľvek, čo človek nie je. Lebo Adam nie je len vlastné meno jednej osoby, ale aj všeobecné podstatné meno označujúce ľudstvo ako celok. A o tom to je.

 

Vnímavý čitateľ si uvedomí, že (kniha) je o ňom a bude ju čítať neodkladne, pozorne, dôsledne, s poznámkovým blokom, ktorý sa bude zapĺňať otázkami ako, kto som, odkiaľ prichádzam, kam smerujem, a bude sa k nim po prečítaní bude znova vracať a ujasňovať si ich.

 

Prof. PhDr. Ing. Jozef Konôpka, CSc.

 

[P]ublikovaním práve tohto diela doc. E. Komárika sa vyplní aspoň časť obrovskej medzery, ktorá chýba slovenskej odbornej verejnosti – a síce potreba láskyplnej a zároveň kritickej reflexie doterajšieho informovania o človeku a predstavenie systémového, vedeckého pohľadu na človeka počnúc od jeho prvej bunky, cez všetky dimenzie jeho existencie a vzťahov až po jeho vzťah k transcendentnému Bohu.

 

Doc. PaedDr. D. Hanesová, PhD. 

 

 

 

Predhovor

 

Sú knihy, ktoré sa píšu počas cesty životom. Stretneme sa s nejakým problémom, riešime ho a výsledky publikujeme. A potom sú knihy, které zrejú celý život. Kvapku po kvapke človek zbiera a skladuje všetko s nádejou, že raz príde čas a to, čo sa takto nazhromaždilo, sa ako celoživotná bilancia a jadro poznanej múdrosti objaví v jednej knihe. Kniha Emila Komárika patrí práve k tomuto druhu.

 

Celá práca je ako „prerozprávanie príbehu ľudskej drámy“ zrelou celoživotnou „filozofiou“ (v anglickom zmysle slova). Je uvedená voľnejšou formou, ktorá je pre v tomto prípade vhodnejšia ako rigorózna forma vedeckých pojednaní. Blíži sa tak k filozofickým traktátom v tom najlepšom zmysle slova.

 

Knihu som prečítal na jeden dych. Všetko išlo bokom. Teraz som na konci. Je tam ale toho toľko, že som si urobil štyri strany poznámok a odkazov na to, čo si chcem „premeditovať“ – ako moje osobné obohatenie tým, čo táto kniha prináša.

 

Páči sa mi dôraz na osobnosť ako vlastné jadro bytia prepojené s chápaním skupiny a kultúry.

Nemusím skrývať, že som zvedavo hltal každú zmienku o tom, čo človeka presahuje. Čo by človeka mohlo zaujímať viac? Teším sa, že sa podarilo vyjadriť celú túto zložitú štruktúru pomocou aparátu teórie systémov tak, že tam organicky patrí aj ultimátne prostredie, najvyšší hegemonikon a koncept transcendentného aktéra.

 

Obzvlášť som mal radosť z domyslenia celej „systematickej antropológie“ do pedagogickej oblasti. Som s autorom zajedno v dvoch veciach: po prvé v tom, že výchova je vecou každého človeka – rovnako ako psychológia a viera (pri všetkej úcte k odborníkom). Po druhé v tom, že nastolením dominantného cieľa „úplnej slobody bez zodpovednosti“ vládne v živote obrovský zmätok.

 

Jedným dychom by som rád povedal: „Ďakujem za túto knihu – za to, že sa narodila a máme ju na dosah ruky“. Zároveň by som rád povedal „gratulujem“. Kniha se mi veľmi páči a som rád, že bola napísaná.Veľmi si vážim to, že som ju smel čítať medzi prvými.

 

Profesor. PhDr. Jaro Křivohlavý CSc.

autor knihy „Psychologie smysluplnosti existence. Grada Publishing, Praha, 2006

Praha 19.1. 2007

KOMPLETNÝ ZOZNAM ZĽAVNENÝCH KNÍH