Pre srdce, dušu i myseľ.

Divadelný režisér si hľadá témy, ku ktorým by vedel, čo dodať. Hľadá v príbehoch z minulosti, načúva prítomnosti a vníma náhody. Hľadá a hľadá, a obyčajne nachádza až vtedy, keď už to vzdá, keď hľadať prestane. Asi v takom stavesom stretol Daniela Pastirčáka. Jeho hlboký a nefalšovaný obdiv k T. S. Eliotovi ma strhol. Naozaj som dovtedy nevedel, že autor Pustatiny napísal aj zopár divadelných hier. Daniel mi porozprával ich stručné obsahy a usúdil, že príbeh Coctail Party by mohol rezonovať aj dnes. Na Slovensku by to bolo po prvýkrát. Bol som šťastný, že sme sa stretli a pre našich divákov sa objavil nový prameň.Daniel sa pustil do prekladu a my v Astorke do prípravy budúcej inscenácie. Pri rozbore textu sme často volali Daniela na pomoc. Myslím, že musel veľmi trpieť, keď počúval naše obavy, že divák Eliotovým metaforám a podobenstvám nebude rozumieť. Vravel, že keby takto rozmýšľal on, nemohol by v Zhromaždení vôbec kázať.Najbližšiu nedeľu som sa vybral do chrámu Cirkvi bratskej. Bol som prekvapený. Veľmi prekvapený. Daniel nás počas výkladu Písma nebadane previedol z dávnych čias, akoby cez zázračné dvere, do súčasnosti a my sme biblickú situáciu pocítili ako bytostne našu. Najprv zaujal našu myseľ, ponúkol názory vedy a filozofie, pridal i čistý pohľad detí zo školského ihriska a nakoniec obrazmi zo záhrad umenia rozozvučal aj našu predstavivosť a nadvedomie. Takto zamyslených a zasnívaných nás nebadane vložil do Božej dlane. Počas celej kázne mu na tvári žiaril beťársky úsmev.Všetko to bolo a stále je také prekvapivé.

Juraj Nvota