Biblia

      Každé ráno sa mi darí jedna vec. Beriem do ruky Bibliu a trávim s Pánom aspoň pol hodiny. Niekedy je to príjemný čas, inokedy je to boj, v ktorom odratávam minúty. 

 

      Mám Bibliu s ekumenickým prekladom, ktorý mne osobne je viac bližší a viac zrozumiteľnejší. Vždy som chcela mať aj počas dňa zo sebou nejaký citát z rannej meditácie, ktorý by som mala na očiach. Začala som si písať citáty na paperiky a nosila vo vreckách nohavíc, v kabáte či v kabelke. Ale začala som tie lístočky vytrácať a to sa mi nezdalo dôstojné pre Božie Slovo. Tak som s tým prestala. 

 

     Potom sa stala jedna vec. Nie som technický talent a keď som potrebovala nový mobilný telefón,mala som dlho hlavu v smútku. Výber padol na jeden z ponuky nemenovaného operátora. Vyzerá štýlovo, je tenučký a červenej farby. Má však jednu veľkú výhodu. Formou poznámky sa dá zobraziť na dispeli môjho červeného krásavca citát z Biblie. A je tam celý čas, pokiaľ ho nenahradím novým. Avšak má aj svoje chyby, kto je dokonalý, však? Raz ma zradil cestou vo vlaku, keď sa mi vybil. Akurát bola nejaká výluka na trati, tak som súrne potrebovala hovoriť s našimi, že sa oneskorím. Stáli sme v poli. Búdka a ani nič, čo by jej bolo podobné, široko ďaleko nebola. Veď kto by už popri koľajniciach staval telefónne búdky, keď aj priamo v centrách stoja ticho nepovšimnuté okoloidúcimi? Našťastie so mnou v kupé boli milí ľudia a požičali mi svoj mobil. Zavola som našim a všetko bolo v poriadku. Až na tie tri hodiny čakania v poli. 

 

     Včera večer sa mi stala podobná príhoda avšak s opačným garde. Vystupovala som z autobusu a počúvala som hudbu cez mp3 – prehrávač. Z tmy vystúpil chalan s otázkou, ktorú som nepočula na prvý krát. Moje slúchatka sa skrývajú v dlhších vlasoch a v šere tmy ich vôbec nevidno. Po oslobodení zvukových kanálikov s vypleštenými očami hovorím: “Prepáčte, prosím, ale nepočula som vás.” Neviem, koľko mal rokov, ale radšej som nahodila oficiálny tón. Začal mi vykladať, že má ísť za kamarátom a že nepršiel atď. A že či by som mu mohla požičať môj telefón, že mu len krátko zavolá. Vtedy som si spomenula na príhodu z vlaku, na to, že ma bolí členok, a že ak mi zdrhne s mojím telefónom, tak ho určite nechytím, a že si potom budem musieť rýchlo zablokovať hovory, a že vôbec netuším ako sa to robí, a že blbé bude aj to, že mi úplne odíde adresár so štyristo číslami mojich známych a že… Jednoducho v tejto chvíli bolo viac vecí pre nie ako pre áno. Ale zavážilo jedna jediná vec. Je neprijemné byť v núdzi a nemôcť sa spojiť s niekym, koho potrebujete. Tak mu podávam svojho červeného zlatúšika a poťažkám si ho v dlani možno posledný krát. Jeho oči hneď padnú na displej a prečíta nahlas dnešnú myšlienku z Písma. Je tak zaskočený, že to tam mám. Prekvapená som bola aj ja, že ju vôbec nahlas prečítal. Rýchlo vybavil, čo potreboval a vrátil späť hovorítko majiteľke.  

 

Potom mi prebehlo hlavou, že ako sa dá rôznymi spôsobmi evanjelizovať. A aj spájaním “starých overených vecí” s možnosťami dnešnej techniky. Len mať odvahu a ísť niekedy aj do rizika s nejasným výsledkom.