Hovoríme o vyčerpaní, príliš rýchlom životnom tempe, nedostatku času, chorobách spôsobených stresom. Zdá sa, akoby stres bol jeden z hlavných problémov dnešnej doby. 

Naše telo je vybavené dômyselným systémom, ktorý nás v situácii ohrozenia dokáže veľmi rýchlo dostať do stavu zvýšenej pohotovosti. 

Prudšie sa nám rozbúcha srdce, rýchlejšie dýchame, napínajú sa nám svaly, zostrujú sa zmysly, pomalšie vnímame plynutie času, prestávame vnímať bolesť. Sme napätí a pripravení reagovať dvoma základnými spôsobmi – bojovať alebo utiecť.

Na tento účel slúži nabudenie nervového systému do stavu zvýšenej bdelosti, vyburcovanie svalov do okamžitej schopnosti výkonu a pripravenie veľkého množstva energie na okamžité použitie.Udržiavanie pohotovosti nás stojí ďalšie množstvo energie, ktorú telo stiahne zo zásob a niektoré telesné pochody fungujú inak. Stresová reakcia býva spúšťaná hormonálne a autonómnym nervovým systémom je vyvažovaná protichodným systémom, ktorý pohotovosť organizmu ukončuje a privádza telo do bežného režimu. Situácie fyzického ohrozenia života, napríklad nečakaný útok zvieraťa, vyhnutie sa padajúcemu predmetu, odskočenie pred rýchlo sa približujúcim autom, sú väčšinou jednoznačné, krátko trvajúce a dokážeme ich mobilizáciou organizmu vyriešiť.

 Do rovnakého nabudenia organizmu sa však dostávame aj v situáciách sociálneho alebo citového ohrozenia. Náš mozog si totiž pri silnej citovej nepohode zapamätá kľúčové okolnosti danej situácie a bude sa snažiť nás varovať, aby sme sa jej v budúcnosti vyhli tým, že spustí stresovú reakciu. Môže sa spúšťať aj v iných „nevinných“ situáciách, keď sme pod časovým tlakom či sami sa nastavíme na veľký výkon, lebo nám na tom veľmi záleží. Stresová reakcia sa spustí napríklad aj pri zahanbení, tvrdej kritike, stretnutí s „dôležitými“ ľuďmi, ak sa nám v určitej situácii stane niečo veľmi nepríjemné.

V situáciách ohrozujúcich náš život je rýchla mobilizácia veľmi účinná a zmysluplná. Problém nastáva, ak neustále vydávame telu pokyny, aby udržiavalo stav pohotovosti,pretože naďalej vyhodnocujeme situáciu ako ohrozujúcu a nedovolíme pohotovosť ukončiť.Tu už rýchle nabudenie tela do boja alebo úteku nie je také zmysluplné a účinné. Telo však vie reagovať len týmto automatickým spôsobom. Ak dochádza k spúšťaniu stresovej reakcie opakovane, môže dôjsť aj k stresom podmieneným stavom alebo až zdravotným problémom (žalúdkové vredy, srdcové záchvaty, autoimunitné ochorenia a pod.). 

Zistilo sa, že stresová reakcia sa znižuje, ak je situácia predvídateľná alebo ak máme v danej situácii možnosť niečo robiť či aspoň veríme, že v nej máme niečo pod kontrolou. Ďalej pomáha, ak máme k dispozícii dostatok zdrojov psychickej podpory, ak si v danej situácii môžeme uvoľniť prežívanú frustráciu a ak veríme,že veci pôjdu k lepšiemu.Opak spôsobuje, že sa miera mobilizácie organizmu stresovou reakciou zvyšuje, zvlášť to platí, ak veríme, že veci sa stále zhoršujú.

Všetci ľudia prechádzajú životom plným stresu, ale ich dosah na ich zdravie sa významne líši aj podľa toho, cez aký filter vnímajú okolitý svet. Okrem predvídateľnosti okolností a kontroly danej situácie, ktoré sú v tej chvíli dané zvonku, závisí miera prežívaného stresu od psychického nastavenia voči danej situácii. 

Napätý stav je výnimočný a nemôže trvať donekonečna, človek potrebuje dostať do svojho života znovu rovnováhu.Najúčinnejšie je poskytnúť telu v tej chvíli možnosť fyzickej aktivity. Pravidelné cvičenie pomáha dlhodobo zlepšovať psychickú kondíciu. (Napríklad v sede môžete cvičiť nohami, prípadne bežať na mieste, chodiť po schodoch, kráčať rýchlym krokom, urobiť si krátku rozcvičku.)

Pomáha aj masáž (aspoň 15-minútová). Masáž dokáže dočasne tlmiť bolesť, pomáha relaxovať a lepšie sa potom sústredíme na ďalšie činnosti. Účinkuje aj dlhšie trvajúce prehĺbené dýchanie. Dostaneme sa zo stavu rýchleho povrchného dýchania pri úzkosti do stavu lepšej regulácie dýchania pri jeho pomalšom tempe. Už 3 minúty pomalého hlbokého dýchania dokáže znížiť tlak zvýšený pôsobením intenzívneho stresora. (Najprv úplne vydýchnite a pomaly sa nadychujte nosom. Nadýchnite sa najprv do brucha, potom do dolnej časti pľúc, dodýchnuť do hornej časti hrudníka, zadržať dych. Potom pomaly vydychovať, nakoniec vytlačiť vzduch aj z brucha. Takto dýchať pár minút a sústrediť sa nazvuk vdychu a výdychu.) Pomáhajú aj psychologické techniky, ale žiadna nie je zázračná. Niektoré je náročné sa naučiť, iné sú len zdôraznením toho, čo robíme intuitívne aj sami.V prvom rade pomáha vnímanie nepríjemností ako samostatných udalostí. Potrebné je vyhnúť sa pesimistickému zovšeobecňujúcemu mysleniu, ktoré vníma takéto udalosti ako súčasť trvalého,všetko zahŕňajúceho vývinu svojho života alebo okolitého sveta. Ak sa na to pozrieme tak, že sú to len jednotlivé udalosti, ľahšie sa nám budú zvládať.

Pokračovanie v ďalšom článku.

Autorka: Monika Ginzériová

Zdroj: www.miriam.sk