Stres a rovnováha druhá časťSpäť na zoznam

Na uvoľnenie momentálnej alebo dlhodobej frustrácie je vhodný koníček. Pri ňom sa človek preladí aktívnou tvorivou činnosťou. Nie je dobrá pasívna zábava typu pozeranie televízie, pri nej totiž človek zotrváva pri svojich myšlienkach. Aktívna pravidelná činnosť (kreslenie, ručné práce, tvorba hudby, vychádzky po prírode alebo šport), na ktorú si vyhradíme čas. Pomáha aj modlitba, ale je to individuálne, každý si nájde to, čomu najviac sedí a pri čom sa najlepšie uvoľní a preladí.

Najúčinnejšie je v stresovej situácii hľadanie podpory v sociálnych vzťahoch. Iste, sú situácie,do ktorých nás neodprevadí nikto, kam s nami nikto nemôže ísť, ale ako spoločenské bytosti potrebujeme a sme schopní si navzájom poskytovať podporu. Práve dnes, keď sa čoraz viac správame izolovane, je uvedomovanie si, budovanie a rozvíjanie podporných vzťahov veľmi dôležité. Priatelia, ktorí nás preladia, rozosmejú, podporia, sú tým najväčším darom. Sem patria aj domáce zvieratá, ktoré tiež fungujú uvoľňujúco. Pri závažných, ťažkých až katastrofických udalostiach človeku pomôže udržiavať si nádej a zároveň si pripúšťať, že situácia dopadne inak, ako by si prial. Toto balansovanie medzi nádejou a beznádejou je náročné, ale pomáha nám uniesť ťažké bremeno a zároveň sa udržiavať v realite. Čakanie na zázrak pomáha prežiť, dáva krídla, ale úspešné prežitie sa buduje krok po kroku v spojení s realitou kráčania po zemi.

Ak nás obťažujú myšlienky, ktoré sa stále vracajú a nikam nevedú– dá sa naučiť zastaviť ich. Môžeme si predstaviť, ako by sme chceli vykoľajiť vlak znepokojujúcich myšlienok tým, že im skríži cestu nejaká vtipná, múdra alebo násosobne oslovujúca myšlienka, ktorá na nás platí a rýchlo nás dokáže uvoľniť. Môže fungovať veta: Čo ma nezabije, to ma posilní! Vbúrke nezastavujem, ale veslujem ďalej. Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje... a pod. Takto postupne môžeme začať spracovávať aj emócie – hnev, strach, úzkosť, neistotu, vinu či hanbu – spojené s víriacimi myšlienkami. Posilňuje sa naše sebaovládanie a spoliehanie na svoje vlastné sily, to, čo sme v minulosti prekonali, to, o čom vieme, že sme v tom dobrí, aj to, že si dodáme odvahu zvládnuť, čo je pred nami – pretože Boh dopustí, ale nás v tom neopustí!

Nezabudnime, najlepšou obranou proti stresu, úzkostiam či obavám je hlavne spoznávať Boha ako skutočného milujúceho otca. Nielen to. Učiť sa mu dôverovať ako tomu, kto má nad nami ochrannú ruku a dáva udalostiam v živote zmysel, hoci priamo v tej situácii to často nevidíme. On stvoril vesmír aj nás, tak i náš život je v jeho rukách.

Nie je to pozvanie k nejakej abstrakcii. Ťažkosťami aj bolesťami v tomto živote budeme prechádzať, či sme takí alebo onakí kresťania,alebo nie sme veriaci vôbec. Svoje miesto majú vhodné relaxačné techniky aj to, čo v prípade stresu môžeme robiť. Ide však o to, či tým budeme prechádzať sami, len svojimi silami, alebo s ním a s jeho pomocou. Boh je živý a je pri nás.Veríme mu a dovolíme, aby nás viedol a sprevádzal?

Monika Ginzeriová