Opak je však pravdou. Všetko má svoj čas. Jednota sa vytvára postupne a ako rastieme v láske, prehlbuje sa aj vzájomná jednota. A keď pominie prvotná eufória, vtedy stoja partneri pred výzvou, aby sa začali premieňať a aby investovali čas do svojho vzťahu. Miesto toho sa však väčšinou rozhodnú pre rozchod. Neuvedomujú si, že liekom v ich situácií nie je nový partner, ale vnútorný rast...

    Aby bolo možné vytvoriť jednotu, potom je dôležité, aby do vzťahu vstupovali dve samostatné bytosti. Ak do vzťahu vstúpia dve zrelé bytosti, potom aj vzťah a jednota sa budú niesť v tomto duchu (spojenie dvoch rovnocenných bytostí). Ak však jeden z nich nie je zrelý, potom to poznačí aj vzťah. Zrelý partner bude niesť nezrelého a časom vnútorne vyhorí a samotný vzťah tým bude veľmi trpieť. Vzťah je priestorom pre dve zrelé bytosti, aby spolu vytvorili my...

    Poslaním vzťahu nie je naplnenie jednotlivca. Vzťah je priestorom pre dve zrelé bytosti, aby sa navzájom dopĺňali a spolu vytvorili jedno. Ich motiváciou nemá byť slabosť, ale sila. Ako zrelá a autonómna bytosť sa chcem zdieľať o svoj svet... Ako nezrelá a závislá bytosť, sa potrebujem stať súčasťou sveta niekoho iného, kto by ma niesol... Vidíte ten rozdiel? Prvá myšlienka hovorí: milujem a preto potrebujem, no druhá myšlienka hovorí: potrebujem, preto milujem...

    Je rozdiel medzi dopĺňaním a napĺňaním. Ako partneri sa môžeme dopĺňať v tom, že máme rôzne dary, schopnosti, vlastnosti a skúsenosti. Jeden z partnerov môže mať väčšie predpoklady pre spravovanie financií a druhý pre organizovanie voľného času... Napĺňanie je však o kompenzácií. Je to snaha použiť druhú osobu k tomu, aby sme získali niečo, čo potrebujeme a čo nám chýba. Keď sa oženíte preto, aby ste sa dostali z domu, keď v partnerovi hľadáte svojho otca...

    Jednoducho nemôžete dosiahnuť zrelosť vďaka tomu, že vstúpite do vzťahu. Sú isté schopnosti, ktoré sú znakom zrelej osobnosti a nie je možné ich získať cez druhého človeka, musíme k nim dospieť: citlivý prístup; schopnosť empatie a asertivity; sloboda povedať nie; ochota prevziať iniciatívu a vedenie; schopnosť organizovať si svoj čas; prijať seba; schopnosť uznať svoju chybu a odpustiť; žialiť; schopnosť myslieť sám za seba a vyjadrovať svoje názory; byť otvorený novým veciam a rásť; vedieť riskovať; rozvíjať svoje dary; byť zodpovedný; byť vnútorne slobodný; prijímať svoju sexualitu; rozvíjať duchovný život; mať cit pre dobro; viesť intelektuálny život...

    Koľko vzťahov krachlo a koľko nešťastia je vo vzťahoch len preto, že očakávame, že ten druhý je zodpovedný za naše šťastie? Vzťah stojí na tom, že kladieme dôraz na dobro, túžby a potreby toho druhého... Ale len v určitej miere... Náš partner a to bez ohľadu na to, ako veľmi nás miluje, dokáže naplniť len niektoré naše túžby a potreby (a to tie, ktoré môže naplniť len človek, ktorý stojí po našom boku). Za napĺňanie našich túžob a potrieb, sme predovšetkým zodpovedný my sami... Ako to dosiahnuť? Ak skĺzneme do egoizmu, budeme nešťastní... Ak chceme naplniť svoje túžby a potreby, potrebujeme sa otvoriť iným... Potrebujeme dosiahnuť zrelosť a odmenou nám bude pocit šťastia. Šťastie je odmenou za to, že žijeme svoj život...

    Veľkým a často nedoceneným darom vzťahu je úprimnosť. Náš vzťah môže napredovať len vtedy, keď sme k sebe úprimní, keď si hovoríme pravdu, ktorá môže byť nepríjemná a bolestivá, ale nehovoríme ju preto, aby sme si ubližovali, ale preto, aby sme si navzájom pomohli a poradili a tak usmernili toho, koho milujeme...

    Zrelý partner premýšľa nad tým, ako rozvíjať dary svojho partnera a ako ho povzbudiť k tomu, aby napredoval... a zároveň sa snaží pochopiť svet toho druhého... Ak niekoho úprimne milujete, potom sa túžite s ním zdieľať a túžite poznať jeho myšlienky, pocity a sny... Cieľom vzťahu je navzájom sa poznať a zdieľať... a ceniť si poklady a dary toho druhého a prijať milovanú bytosť ako dar... ste samostatná a zrelá bytosť a túžite sa podeliť o svoj svet, pretože milujete....

    V dobrom vzťahu si partneri cenia vzájomné rozdiely a zaobchádzajú s nimi s úctou. Rozdiely nie sú zlé... Sú vzrušujúce... máme možnosť tešiť sa z niečoho, čo my sami nemáme. Rozdiely nás ohrozujú vtedy, ak nie sme dosť zrelí na to, aby sme boli od seba nezávislí. Ak nie sme zrelí, potom rozdiely prinášajú odstup, nedostatok lásky, odmietnutie a opustenie...

    Ak ovládate svojho partnera, tak nakoniec na to doplatíte. Skôr, či neskôr zatúži po slobode a ak nedosiahne stav, ktorý by ho uspokojil, tak zo vzťahu odíde... Jednota je o spojení dvoch nezávislých a zrelých bytostí...

    Boh stvoril človeka s túžbou, aby nekráčal sám životom. Všetci túžime mať po svojom boku bytosť, ktorú milujeme... A vzťah má predovšetkým naplniť našu túžbu - kráčať s niekým na ceste životom... Iste, vzťah napĺňa rôzne potreby a túžby, ale primárne napĺňa našu túžbu po vzťahu...

 

    Vaše hodnoty určujú, ktoré veci vo vašom vzťahu budú a ktoré nebudú. Alebo inak povedané, to ako bude vyzerať váš vzťah závisí od toho, aké sú vaše hodnoty. Pretože práve hodnoty ovplyvňujú to, čo si na vzťahu budeme vážiť a čo nám bude vadiť (a čo budeme od neho očakávať). Tieto hodnoty dávajú vzťahu istú identitu a vytvárajú jeho hranice...

    Ak vám na niečom záleží, potom kladiete dôraz na to, aby to bolo prítomné aj vo vzťahu, ak to pre vás nie je dôležité, tak to nedokážete oceniť a ak vám to vadí, tak vás to vo vzťahu bude zraňovať... Hodnoty formujú vzťah, chránia ho a poskytujú v ňom miesto pre rast...

    Žijeme v dobe, kedy kladieme dôraz na svoje šťastie... a pri prvých ťažkostiach odchádzame. Je to však veľmi zlý vklad do vzťahu. Šťastie vo vzťahu je ovocím množstva ťažkej práce, je odmenou za to všetko, čo sme spolu prežili... Konflikty, obavy, staré zranenia... veľké a malé odmietnutia, hádky, pocity zranenia... rozčarovanie, že partner je iný, než sme si predstavovali... to všetko je normálne a patrí to k vzťahu. Ak to však partneri spolu prekonajú, potom dosiahnu šťastie. A to šťastie bude hlbšie a väčšie, než kedykoľvek predtým. Ak však miesto toho, aby ťažkosti prekonali spolu, dovolia problémom, aby ich spútali, potom celú svoju energiu venujú tomu, že sú nešťastní a budú sa hnevať na toho druhého. Ak budúcnosť vzťahu závisí na šťastí, ktoré je premenlivé, tak potom keď sa vytratí, môžeme získať pocit, že je na čase sa rozísť...

    Niektorí ľudia si myslia, že poslaním vzťahu je ich trvalé šťastie. Čo je veľmi sebecký a sebazničujúci spôsob myslenia. Ak ste však ochotní sa vzťahu venovať, ak ste ochotní problémy s partnerom prekonávať, potom spolu dosiahnete šťastie...

    Ak sa vo vzťahu zameriate na to, čo chcete a po čom túžite, tak budete nahnevaní a rozčarovaní z toho, keď to nedosiahnete, alebo ak to na chvíľu stratíte... Ak však budete klásť dôraz na samotný vzťah a budete mu venovať svoj čas a energiu, potom prinesie svoje ovocie, ktoré vás viac naplní, než to, čo ste pôvodne očakávali...

    Existuje niekoľko hodnôt, ktoré prispievajú k vytvoreniu správnych hraníc vo vzťahu: Božia láska, láska vášho partnera, úprimnosť, vernosť, súcit a odpustenie a svätosť. Usilujte sa o to, aby ste vo vašom vzťahu kládli dôraz na tieto hodnoty. Nesklamú vás...

 

    Boh nám dáva nádej, že sa dokážeme zmeniť a dáva nám silu, aby sme dokázali zmenu uskutočniť. Boh nás chráni pred tým, aby sme životom kráčali sami a aby sme sa uzavreli do seba. Všetci potrebujeme niekoho, kto je väčší, múdrejší a silnejší... niekoho, kto nás dokáže usmerniť a povzbudiť. Pre veriacich ľudí je tou osobou Boh. Boh nás vedie k tomu, aby sme ho milovali celým svojim srdcom, mysľou, dušou a silou a odmenou nám bude skutočnosť, že budeme prežívať svoj život v plnosti...

    Ak sú vo vzťahu dvaja ľudia, ktorí veria v Boha, potom veľkou oporou pre ich vzťah môže byť skutočnosť, keď ho opreli o vzťah s Bohom. A ako sa to prejavuje? Môžeme byť unavení, vyčerpaní, frustrovaní a sklamaní zo svojich medzi ľudských vzťahov... V našich vzťahoch môže chýbať láska, ktorá by dávala silu dvom ľuďom, aby ich puto všetko prekonalo. Ak však máme vieru v Boha, tak jeho láska nám dáva silu a nádej. Dáva nám nádej tam, kde naše ľudské očakávania končia a silu tam, kde strácame chuť zabojovať o svoj vzťah. Božia láska k človeku je prameňom sily, z ktorého môžeme načerpať silu. Boh nás vedie k tomu, aby sme zlepšovali svoje vzťahy a posilňovali svoje vzájomné putá...

    Keď v našom manželstve ide do tuhého, keď sa od nás vyžaduje zmena, keď máme zaťať zuby, často nám chýba sila... Možno máme pocit, že je to nespravodlivé, že sa máme zmeniť, možno je zmena bolestivá... Ale ak túžime po skutočnej láske, potom je dôležité prijať to, že zmena je nevyhnutná a dôležitá pre rast. A v snahe úprimne milovať, nám môže byť vzorom a oporou Božia láska k človeku...

    Ak milujeme Boha, tak dozrieva aj naša ľudská láska...

 

    Vždy je na druhej osobe niečo, čo nás k nej priťahuje a čo sa nám na nej páči. A bez ohľadu na to, či reálne vieme, kým ten naozaj je človek, alebo do neho projektujeme svoje vízie, máme pocit, že ho poznáme. A jeho prítomnosť obohacuje náš svet a láska nám prináša úžasné pocity...

    Ale čo potom, keď prestaneme vidieť to, čo sme si zamilovali, keď nám partner zovšednie, keď spoznáme jeho skutočnú tvár, keď láska pominie? So vzťahom sa spája láska, ktorá je agapé. Je to láska, ktorá kladie dôraz na dobro toho druhého. Táto láska nezávisí od toho, ako nás ten druhý dokáže naplniť. Táto láska kladie dôraz na dobro toho druhého... Ak budete svojho partnera milovať touto láskou, potom spoznáte, ako vaše prejavy sa odzrkadlili na jeho živote, budete chcieť pre neho to najlepšie a budete premýšľať, ako mu pomôcť rásť a napredovať...

    Dôležitým aspektom lásky, je vedieť sa pozerať na svet očami toho druhého. To nám pomáha spoznať jeho svet, prijať a pochopiť milovanú bytosť a vyhnúť sa prejavom, ktoré by jej ublížili. Skúste porozmýšľať nad tým, čo by ste chceli a ako by ste sa cítili, keby ste boli v koži svojho partnera....

    Koľkým hádkam by bolo možné predísť, keby sme sa snažili spoznať svet toho druhého, učili sa pozerať na svet jeho očami (a vyhli sa prejavom, ktoré mu ubližujú) a keby sme ho napĺňali tými správnymi vecami...

    Niekedy môže byť ťažké naplniť toho druhého, hlavne ak sám nevie, čo chce, alebo ak stratil reálny pohľad sám na seba. K takým prejavom napríklad patrí, poslať partnera na liečenie, keď podľahol závislosti, alebo pomôcť mu, keď ho zavalili povinnosti...

    Pre lásku je dôležitá oddanosť. Oddanosť je dôležitá pre vzťah, znamená totiž, že v ňom ostanete, aj keď okolnosti nebudú priaznivé. Každé manželstvo totiž prechádza krízami, kedy prichádza pokušenie ísť tou ľahšou cestou, teda zbaliť sa a odísť. Ale kríza je tu preto, aby vzťah posilnila. Oddanosť v čase krízy prináša istotu a tak dáva nádej, že to partneri spolu prekonajú. Je prakticky nemožné si vychutnať vzťah, ak žijete v strachu, že ten druhý odíde...

    Láska má úplne iný rozmer, ak viete, že ten kto vás miluje, nikdy neodíde. Táto skutočnosť vás zmení. Je predsa rozdiel, ak vám niekto hovorí o tom, že ste pre neho vzácny a nakoniec odíde a keď to potvrdí tým, že pri vás ostane. Okrem toho, ak chcete s tým človekom stráviť život, potom ste motivovaní k tomu, aby ste riešili všetky nedorozumenia, zranenia a konflikty, pretože len vtedy bude ten vzťah príjemným miestom, kde sa budete cítiť naozaj dobre...

    Láska nie je pocitom, ale rozhodnutím. Ak naozaj milujeme, potom nedovolíme, aby láska vychladla, alebo keď sa tak stane, tak jej venujeme svoj čas, aby sme znovu zapálili ten plameň. A predovšetkým, vedie nás k tomu, aby sme robili to, čo je najlepšie pre toho, koho milujeme a to bez ohľadu na to, či si to zaslúži. A kladie dobro toho druhého, nad naše sebecké potreby a túžby...

 

    Podvádzanie ničí vzťah. Skutok klamstva je oveľa škodlivejší, ako veci, o ktorých sa klame, pretože klamstvo podkopáva samotný vzťah a dôveru medzi partnermi. Okamih, kedy vstupuje klamstvo do vzťahu, je okamihom, kedy sa vzťah začne rúcať.

    Páry sa pritom podvádzajú rôznymi spôsobmi. Vo všeobecnosti sa dajú všetky problémy spolu prekonať, až na jeden a tým je klamstvo. Klamstvo totiž popiera problém a keď problém neexistuje, potom nie je ani možnosť ho odstrániť. Veď neexistuje, nič sa nestalo... A nielenže nie je možné ho odstrániť, ale nie je možné ani vzťah uzdraviť.

    Pre úprimnosť je dôležitá láska a oddanosť. Bez lásky a oddanosti, možno k nám partner bude úprimný, ale čo z toho... úprimnosť má pár viesť k tomu, aby spolu prekonávali problémy a aby mali nádej... Priznal som svoju slabosť a hriech, pretože ma mrzia a pretože ma bolí, že som milovanú osobu zranil a pretože sa chcem zmeniť...

    Je niekoľko oblastí, pri ktorých je ťažké byť úprimný: pocity, sklamania, túžby, zranenia, hnev a nenávisť, sex, hriechy, zlyhanie, potreby a slabosti. Páry pritom často aj celé roky prežívajú v klamstve a to v snahe ubrániť a zachrániť vzťah. Aspoň si to myslia. Lenže to ich klamstvo, tá pretvárka ničí autentickosť vzťahu, stráca sa z neho osobný a bytostný rozmer...

    Je nesmierne dôležité vedieť sa podeliť o najhlbšie pocity, potreby, zranenia, túžby, zlyhania a vôbec všetko, čo máte na duši. Ak sa váš vzťah nesie v atmosfére bezpečia a istoty, potom sa dokážete zveriť do rúk toho druhého, stanete sa zraniteľní, môžete si navzájom sňať figové listy a váš vzťah sa môže vrátiť do stavu, ktorý bol v raji medzi Evou a Adamom. Skutočnou intimitou sme k nebu bližšie, než si vieme predstaviť...

    Vo vzťahoch väčšinou dochádza ku klamstvám z obranných dôvodov. Neúprimný partner klame preto, aby sa bránil. Hnacou silou klamstva, je totiž obava. A čoho sa bojíme? Bojíme sa skutočnej blízkosti (že ten druhý spozná, kto naozaj sme), že stratíme lásku (ak pravda vyjde na povrch), že nás budú ovládať (klamstvo sa obráti proti nám), že nás budú vnímať ako zlého (klamstvo je zlé) a obavy z vlastných túžob, potrieb a pocitov. Príčinou klamstva je obava a keď začneme klamať, roztočí sa špirála klamstva a tá nás pohltí.

    Ak máte vybudovať silný vzťah, potom musí byť založený na úprimnosti. Treba si pritom zachovať istú citlivosť a zrelosť. Treba vycítiť, na čo je vzťah pripravený a čo dokáže zniesť. Ak cítite, že ešte nedozrel ten čas, aby ste nejakú tému otvorili, tak to povedzte. Na tom nie je nič zlé, povedať partnerovi, že ešte potrebujete čas... Môže pri tom ísť aj o veci, ktoré sa dotýkajú vášho partnera. Možno ste spoznali pravdu o niektorej jeho črte, ktorú popiera, alebo o nej nevie a cítite, že mu nemôžete povedať hneď pravdu o tom, kto je... Ale môžete ho na ňu pripraviť... a ešte lepšie je, keď mu citlivo a s láskou pomáhate ju prekonať...

 

    Viera v toho druhého; vzájomná dôvera; istota v charaktere a spoľahlivosti; presvedčenie o tom, že si môžete dôverovať; istota o oddanosti toho druhého; pravdivosť; istota; stálosť a opora. Všetky tieto slová naznačujú, čo je vernosť. Verný partner je ten, ktorému môžete veriť, na ktorého sa môžete spoľahnúť, o ktorého sa môžete oprieť.

    Pri slovách o vernosti často myslíme len na telesnú rovinu vzťahu. No v mnohých vzťahoch sú si síce partneri telesne verní, ale nie citovo. Sú si verní svojim telom, ale nie svojim srdcom. Nemôžu sa ne seba spoľahnúť v oblastiach, ktoré sme spomenuli vyššie.

    V Biblií sa pre slovo dôvera často používa hebrejské slovo batach a jeho význam je: mať takú dôveru, že môžete byť bezstarostní a    nemusíte sa ničoho obávať, pretože ste si istí, že ste v dobrých rukách. Vernosť nás vyzýva k tomu, aby sme sa neodcudzili tomu, koho milujeme. Často sa pri nevere hovorí len o telesnej rovine, ale človek môže byť neverný aj svojim srdcom, keď miluje niekoho iného, než svojho partnera (ak žijete s jedným človekom a milujete iného človeka). No neverní sme aj vtedy, ak milujeme seba viac, než svojho partnera, ak sa uzatvárame do seba a skĺzame do egoizmu...

    O nevere však možno hovoriť aj vtedy, ak medzi partnerov vstúpi tretia osoba (niekto z rodiny, niekto z kamarátov či priateľov), práca (ak pracujete viac, než je nevyhnutné), záľuba (je dôležité mať záľubu, ale ak sa jej venujete viac, než partnerovi) a závislosť (v našom čase a priestore je to predovšetkým alkoholizmus a gemblerstvo). Všetky tieto prvky môžu narušiť, alebo dokonca zničiť vzťah.

    Odlišné záujmy a aspekty osobností partnerov, sú príčinou toho, že je pre nich ťažké nájsť zhodu. A zároveň platí, že čím viac sú partneri odlišní, tým ťažšie dosahujú zhodu. Ale to nie je problém, odlišnosť totiž môže byť obohatením pre obidve strany. Problém vzniká vtedy, ak táto odlišnosť prehlbuje vzdialenosť medzi partnermi a ak ju nedokážu preklenúť pomocou kompromisov...

 

    Osoba, ktorú milujete, je nedokonalou bytosťou. To znamená, že ako nedokonalá, hriešna a slabá bytosť, je zárukou vašej bolesti a sklamania. Tieto sklamania prídu. A keďže aj vy ste nedokonalá, hriešna a slabá bytosť, aj vy sklamete svojho partnera...

    Čo robiť, ak vás partner sklame, alebo keď je iný, ako ste očakávali? Láska je silnejšia, než všetky zlyhania, zranenia a hriechy... Žiadne zlyhanie nie je väčšie, ako milosť; neexistuje zranenie, ktoré by láska nedokázala vyliečiť a rozhovor Ježiša so zločincom na kríži dokazuje, že láska je silnejšia než hriech (slabosť), či smrť...

    Ako teda pristupovať k partnerovi, ktorý nás sklamal? Máme zanechať svoje vysnívané predstavy a prijať partnera takého, aký je tu a teraz. Ak vás partner sklamal, potom máte svoju pozíciu využiť na to, aby ste mu pomohli. Vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť... Keby sme pristupovali k partnerovi s týmito láskavými prejavmi a zriekli sa odvety vtedy, keď nás zraní... koľko vzťahov by bolo možné zachrániť... No my si radšej zatvrdíme srdce a tak pochováme svoj vzťah... Nie zlyhanie, zranenia, nedokonalosť, hriešnosť či slabosť ohrozujú vzťah, ale zatvrdnuté srdce. Zatvrdnuté srdce zabíja vzťah...

    Láskyplné zachádzanie s partnerom, zahŕňa štyri kroky: prijmite svojho partnera takého, aký je a prijmite seba, svoju vlastnú hriešnosť a slabosť; skúmajte svoje zranenia, aby ste ich mohli uzdraviť a prijmite svoju nedokonalosť, aby ste sa zmierili so svojou slabosťou, vtedy budete mať viac súcitu so svojim partnerom a lepšie sa dokážete vcítiť do jeho situácie; váš vzťah nie je strategickou hrou, ani zápasom o moc, ak sa z neho vytratí autentickosť, vytratí sa aj blízkosť a nebudete sa cítiť prijatý, pochopený a milovaný; pre odpustenie, zmierenie a obnovenie dôvery (zo strany zranenej bytosti), je dôležité priznať zranenie, prevziať zaň zodpovednosť a zmeniť svoje srdce (na strane zraňujúcej bytosti). Stále je náš partner nedokonalý a teda slabý a hriešni, ale ak sa snaží, potom sa dokážeme preniesť cez jeho zraňujúce prejavy, pretože vieme, že nás miluje...

    

    Keď to píšem, viem si reálne predstaviť, ako ste sa asi zatvárili, keď ste prečítali to slovo. Svätec je v našich predstavách niekto, kto je smutný a nudný, s kým nie je žiadna zábava...

    Ale ten, kto je svätý, je pre ostatných príťažlivý. Nikdy ste sa nezamysleli nad tým, prečo svätci dokázali k sebe pritiahnuť tak veľa ľudí, prečo dokázali radikálne zmeniť životy iných a ako menili srdcia ľudí? Čím menej sme svätí, tým viac sme vzdialený od skutočného života...

    Ak by ľudia dokázali žiť svätosť vo svojich vzťahoch, potom by dokázali vyznať a priznať svoje problémy; neustále by sa snažili o rast a rozvoj; zriekali by sa toho, čo stojí láske a pravde; a zriekli by sa zla. Ako manželský terapeut viem, že ak sa mi podarí partnerov priviesť k tomu, aby vyznali a priznali svoje problémy a aby sa pokúsili zriecť všetkého, čo oslabuje ich lásku, tak potom je možné ten vzťah zachrániť a uzdraviť...

    Každý z nás stojí pred výzvou, aby sa pokúsil stať svätým. Máme sa pokúsiť dosiahnuť svätosť a to nie kvôli iným, ale kvôli sebe a kvôli tomu, kým sa môžeme a máme stať. Súčasťou svätosti je aj ľudská zrelosť. Dosiahnuť svätosť, znamená stať sa dôveryhodným, poctivým, verným a láskavým. Človek, ktorý dosiahol svätosť, priťahuje pozornosť iných, je pôvabný a očarujúci. A partneri, ktorí spolu dosiahli svätosť, objavili prameň najhlbšej vášne...

 

    Je dôležité, aby hranice neboli zneužívané vo vzťahu. Pretože vtedy miesto väčšej lásky, prinášajú odcudzenie...

    Hranice sa predsa nevytvorili preto, aby vzťah ukončili, ale preto, aby ho chránili a prehlbovali. Hranice dokonca nehovoria nič o úteku pred utrpením, alebo pred zodpovednosťou. A keď stanovujeme hranice, tak sa tým vystavujeme istému utrpeniu. Ak jeden z partnerov naplánuje víkend podľa seba a druhý partner povie slobodné nie jeho predstave, je celkom možné, že jeho rozhodnutie prinesie isté utrpenie...

    Hľadať kompromisy je dôležité pre vzťah, pomáha to stierať vzájomné rozdiely a obohacuje to partnerov o to, čo vnáša ten druhý do vzťahu. Ale sú isté hranice, ktoré nemôžeme prekročiť. Lebo by sme tým popreli samých seba. A keďže sme nedokonalí, slabí a hriešni, tak k vzťahu jednoducho patria prejavy, ktoré prinášajú bolesť, smútok a trápenie...

    Tieto ťažkostí nás však učia vo vzťahu niekoľkým veciam: utvrdzujeme sa v tom, že Boh nám pomáha a podporuje nás; spoznávame, že je dôležité zachovať svoje hodnoty; učí nás trpezlivosti; vedie nás k tomu, aby sme zotrvali vo vzťahu a venovali mu svoju starostlivosť; vyzýva nás k tomu, aby sme odpúšťali partnerovi a aby sme prijali vlastnú krehkosť...

    Hranice tu nie sú preto, aby zastavili trápenie a bolesť, ale preto, aby zastavili trápenie a bolesť, ktoré sú neplodné a nevedú k rastu. Keď jeden z partnerov utráca viac, než je rozumné, zlým riešením je mlčať a kritizovať ho, dobrým riešením je stanoviť mu limit na karte... Keď jeden z partnerov kritizuje toho druhého, zlým riešením je podriadiť sa mu v snahe ukončiť príval slov, dobrým riešením je odísť z izby a ponechať ho jeho vlastnému hnevu...

    Je len málo problémov, za ktoré môže len jeden z partnerov. A preto pokorne prijmite svoju zodpovednosť za to, čo ste urobili, ospravedlňujte sa, uchádzajte sa o odpustenie a zmeňte sa. Možno ste neprehovorili vtedy, kedy ste mali, možno ste povedali druhým o svojich problémoch s partnerom, no neriešili ste to s ním. Ak si priznáte svoj podiel na probléme, potom sa váš partner necíti posudzovaní, alebo ponižovaní, pretože je to spoločný problém...

    Bez ohľadu na to, aký problém zasiahol vzťah, požiadajte s láskou a s empatiou svojho partnera, aby urobil zmenu... Ak mu ukážete, ako vás zraňuje, môžete sa vyhnúť ďalšiemu zraneniu... takýto postoj predchádza aj konfliktom, pretože ten problém sa snažíte riešiť...

    Okrem toho je dôležité hovoriť aj o hraniciach... Ak budeš ku mne prehnane kritický, tak odídem z miestnosti... a porozprávame sa o tom vtedy, keď zanecháš svoj hnev... Vtedy partner vie, čo ho čaká, ak vás znovu zraní... A túžba byť s vami, je pre neho motiváciou k tomu, aby sa tomu vyhol...

    Treba o veciach hovoriť bezprostredne. Ak potláčate svoje pocity, tak skôr či neskôr sa prejavia a vtedy už nedokážete byť trpezliví, pretože budete mať pocit, že ste boli trpezliví vtedy, keď ste ticho trpeli. Ale trpezlivosť umožňuje uskutočniť proces, kedy vy poskytnete partnerovi priestor, ale aj svoju podporu k tomu, aby rástol. Čo má váš partner z vašej trpezlivosti, ak nevie, čo vás trápi, ak netuší, že vás zraňuje? Zmeny je možné uskutočniť len vtedy, ak partneri spolu úprimne komunikujú...

    Ak váš partner opäť prekročí stanovené hranice a vy musíte siahnuť k dôsledkom, potom to robte s láskou a vyhýbajte sa hnevu, pretože vaším cieľom nie je pomsta, či trest, ale snaha priviesť partnera k tomu, aby spoznal vaše hranice a aby vám neubližoval...

    Hranice je pritom možné meniť tak, ako sa mení, rastie a dozrieva aj samotný vzťah a partneri v ňom... Snažte sa, aby tých hraníc bolo čo najmenej. Čím viac budete milovať toho druhého a pristupovať k nemu s láskou, tým menej hraníc budete potrebovať, pretože budete brať ohľad na jeho potreby a dobro...

    Hranice vo vzťahu sa snažia o zmenu a záchranu vzťahu. A vedú partnerov k tomu, aby brali ohľad na svoje hranice, aby s láskou pristupovali k tomu druhému, aby kládli dôraz na jeho dobro a aby sa ho snažili nezraniť...

 

    Jazyk autorov je informačne nasýtený a uvádzajú veľa príkladov zo svojej práce. Problém je v tom, že miestami sa trhá niť, ktorá má viesť celou knihou a niektoré časti knihy by nebolo zlé ešte upraviť a vykrátiť, pretože robia text neprehľadným. A práve preto je kniha náročnejšia na čítanie. Ale stojí za to sa s ňou trochu popasovať :), tie úlomky stoja za to. V každom prípade, je to ďalšia zaujímavá kniha, ktorá môže pomôcť mnohým párom v ich snahe prehĺbiť svoj vzťah. Ale je len jednou z mnohých... A preto, ak vás neobohatila, verím že sa to podarí niektorej z ďalších kníh zameraných na vzťahy, ktoré prinesiem v nasledujúcich mesiacoch...

 

    Vzťah stojí na láske a predsa láska nestačí. Aby vzťah rástol, potrebuje atmosféru slobody a zodpovednosti. A práve hranice pomáhajú zachovať slobodu a definujú zodpovednosť. A vďaka tomu sa prehlbuje láska. Vďaka hraniciam sa z dobrého vzťahu môže stať lepší a vzťah, ktorý sa ocitol na pokraji krachu, je možné zachrániť...

Predošlú časť nájdete tu: Hranice vo vzťahu 1. časť

Autor: Tomáš Hupka

Zdroj: http://mydvajaspolu.webnode.sk