Ak vo vzťahu neexistujú hranice, potom sa partneri nedostanú za počiatočnú príťažlivosť a nazamenia ju, za skutočnú dôvernosť. A nikdy nedosiahnu skutočné poznanie toho druhého a nedokážu zotrvať v láske a rásť ako jednotlivci, aj ako pár. Pretože pre rozvoj a rast dôvernosti, sú potrebné hranice...

 

    Ak stanovíme hranice, potom nám pomáhajú spoznať, kde sa končí jedna osoba a začína druhá. Vďaka hraniciam vieme, ktorej osoby sa dotýka problém... Hranice nám pomáhajú určiť, kto je za čo zodpovedný. A vďaka tomu vieme, kto za to nesie zodpovednosť. A ak dokážeme prijať svoj diel zodpovednosti, potom môžeme prispieť aj k jeho vyriešeniu. Nie sme vydaní na milosť, či nemilosť správania sa prejavov nášho partnera. Vďaka hraniciam sa nemusíme stať obeťou problémov nášho partnera, ale môžeme mu pomôcť problém prekonať. Partneri sa majú vo vzťahu úprimne milovať. Ich vzťah sa nemá viesť v duchu zápasu o moc, ale slobody. Vďaka slobode môžeme byť tým, kým sme a nemusíme sa báť, že prídeme o lásku partnera. A hranice nám pomáhajú spoznať, kde sa začína a končí sloboda, kde sa začína a končí ovládanie toho druhého. Vzťah je založený na láske, ktorá je hlboko zakorenená v slobode. Tak ako rastie vo vzťahu láska, rastie aj sloboda, čo vedie partnerov k ešte väčšej zodpovednosti a k ešte väčšej láske. Ak však vo vzťahu nie je sloboda, ale ovládanie, potom sa z neho vytráca láska. Potrebujeme hranice, aby sme sa chránili a potrebujeme ich rúcať a stanoviť nové, keď sa vzťah prehĺbi a vďaka tomu sa prehĺbi aj naša dôvera v partnera – vtedy cítime, že sme v dobrých rukách. Hranica sa vždy dotýka dvoch strán, vo vzťahu k iným osobám hovoríme, kde je naša hranica (ak ju prekročia, potom sa budeme cítiť ohrození) a pre nás je dôležité spoznať svoje hranice, pretože vtedy vieme, kedy je dôležité, aby sme sa chránili pred zranením. A môžeme porozmýšlať nad tým, ako sa chrániť - ako reagovať vtedy, keď niekto prekročí naše hranice. Hranice pomáhajú chrániť vzájomnú lásku a pomáhajú chrániť vzťah pred zraneniami. Okrem toho hranice nám pomáhajú spoznať bytosť, ktorú milujeme a jej poznanie prehlbuje našu lásku k nej (celý život budeme na nej spoznávať nové a nové dary a schopnosti, ktoré si zamilujeme. Poznanie prehlbuje lásku, vďaka láske sa na seba tešíme a láska nám dáva silu rásť...

 

Keď sme k ľuďom milí a láskaví, tak radi vyhľadávajú našu blízkosť, no keď sme k nim zlí, radšej sa nám vyhýbajú. Niečo podobné platí aj vo vzťahu. Veľa problémov má pôvod v tom, že ten z partnerov, ktorý má problém, nečelí jeho dôsledkom, alebo ich na seba berie jeho partner. Lenže vtedy sa problém nevyrieši. Skutkom lásky je umožniť partnerovi, aby čelil dôsledkom svojho konania... Manžel chodil domov z práce vždy nahnevaný a vyzúril sa na svojej žene a tak som jej poradil, aby mu povedala, že chápe, že prežíva stres v práci a chce mu byť oporou, ale že ju svojim hnevom zraňuje. A ak sa tak opäť zachová, tak pôjde do mesta, alebo na návštevu a vráti sa, až keď bude pripravení citlivo s ňou zachádzať... A keď manžel najbližšie vybuchol, splnila svoju hrozbu a manžel čelil dôsledkom svojho správania, ocitol sa v byte sám a tak pochopil, že ak si má vychutnávať blízkosť svojej ženy, musí k nej citlivo pristupovať...

 Máme zodpovednosť vo vzťahu k partnerovi, ale nie za neho. Partneri si majú navzájom pomáhať niesť svoje bremená, ale každý z nich nesie zodpovednosť predovšetkým za svoje vlastné bremeno. Sme zodpovední za svoje správanie k partnerovi, ale nie sme zodpovední za jeho pocity. Princíp zodpovednosti nás vedie k tomu, aby sme neprehliadali nezrelé, alebo hriešne správanie nášho partnera. Naša láska ho neuzdraví... Ak váš partner podľahol hazardným hrám, potom môžete stanoviť tieto hranice: znížiť limit na karte, zrušiť úverovú kartu, oddeliť spoločný účet, alebo naliehať na neho, aby vyhľadal odbornú pomoc. Je ľahké skĺznuť do závislosti. A vedieť si ju priznať, nie je slabosť, ale hrdinstvo a prvý krok na ceste ju prekonať...

Akoby ste sa cítili, ak by vám niekto hovoril, čo máte robiť? Podobne sa cíti váš partner, ak ho nútite do niečoho, čo nechce. Nemáte moc pretvoriť partnera na svoj obraz (na osobu, ktorú by ste z neho chceli mať). Dokonca nemáte ani takú moc, aby ste samy zo seba (a hlavne v zlomku okamihu) vytvorili takú bytosť, akou by ste chceli byť. Ak dokážeme prijať vlastnú slabosť a hriešnosť, potom dokážeme prijať aj slabosť a hriešnosť svojho partnera. Čo si budeme nahovárať, je viacero prejavov, ktorými vytáčate svojho partnera. Nič však nenapomáha napredovaniu vzťahu viac, než partnerstvo, v ktorom sa chcú partneri úprimne meniť k lepšiemu. Hoci nemáte moc zmeniť partnera, môžete ho ovplyvniť a usmerniť. Nemôžete prinútiť partnera, aby prišiel domov na čas, ale ak neoznámi, že bude meškať a rodina začne jesť v stanovenom čase, potom bude musieť jesť sám a prihrievať si jedlo a po nejakom čase ho to prestane baviť... Človek nie je samotár... A tak príde na čas, alebo aspoň zavolá, že bude meškať...

K rešpektovaniu hraníc patrí aj sloboda a možnosť povedať nie. Milovať partnera znamená túžiť a ochraňovať jeho slobodu voľby. Teda zo všetkých síl túžiť po tom, aby spoznal náš svet, ale ponechať mu jeho svet. Povedzte svojmu partnerovi, že chcete, aby rešpektoval vaše hranice a spýtajte sa ho, či cíti, že aj vy rešpektujete jeho hranice. Dajte mu vedieť, že si ho vážite a že túžite, aby mohol povedať nie aj vtedy, ak sa vám jeho odpoveď nebude páčiť. Môžeme sa vrátiť k prvému príkladu, žena nemohla manželovi prikázať, aby sa nehneval, ponechala mu slobodu, aby sa nahneval (a tak uvoľnil to napätie), ale ak obrátil svoj hnev proti nej (mohol sa vyzúriť bez toho, aby ublížil iným), potom sa vzdialila z jeho blízkosti. Rešpektovanie hraníc partnera je kľúčom k tomu, aby ste si boli blízky a aby ste sa milovali. Váš partner zažíva od vás dar slobody a vidí lásku, ktorú mu prejavujete cez túto slobodu. Keď rešpektujete hranice svojho partnera, tak ho vediete k tomu, aby on rešpektoval vaše. A takýto prístup posilňuje vzájomné puto...

Nikto nemôže toho druhého naozaj milovať, ak nemá možnosť odmietnúť jeho lásku. Máme milovať preto, lebo sme si toho druhého zamilovali a nie zo strachu. Láska má byť pri tom potvrdzovaná stále znova a znova. Strach je nepriateľom lásky, ale láska zaháňa strach. Ak sa bojíte, že prídete o lásku svojho partnera, potom nie ste slobodní, bojíte sa byť sami sebou a robíte kompromisy, ktoré by ste nemali robiť. A keď ste neustále do niečoho tlačení, skôr či neskôr budete cítiť hnev, najprv zo situácie, v ktorej sa nachádzate a potom voči partnerovi... Často robíme vo vzťahu kompromisy a je to prirodzené, sme odlišní... ale je rozdiel ak sú tieto rozhodnutia založené na láske, alebo strachu... Je rozdiel keď idete s partnerom na futbalový zápas a on s vami do opery, pretože chcete spolu stráviť čas a keď idete len preto, lebo sa bojíte, že ten druhý by začal mať pocit, že k sebe nepatríte (pretože ste iný a nerobíte všetko spolu). Buď bude vo vašich prejavoch strach, alebo láska. Ak bude vo vašich prejavoch chýbať láska, možno budete prítomný svojim telom, ale nie svojou dušou...

Spoznal som príbeh manželov, kde manželka vždy keď mala zlú náladu, tak si ju zlepšila nakupovaním. A tak prekročila limit na karte a manželia tak mali na krku ďalšiu pôžičku. Tak som manželovi navrhol, aby jej znížil limit na karte a to s tým, že ak ho prečerpá, tak nejaký čas nebude môcť kartu používať. Jeho manželka sa najprv nahnevala, ale nezranilo ju to. Vlastne začala dozrievať. Nadmerné míňanie jej totiž pomáhalo nevnímať negatívne stránky života, ako je stres, či zlyhanie. A bez možnosti negovať tieto pocity cez nakupovanie, sa im musela postaviť čelom. Iste, bolo to bolestivé, ale nezraňovalo ju to, bolesť bola znakom uzdravovania. Hranice nemajú spôsobovať zranenie, ale môžu byť bolestivé (ak je ich cieľom napomôcť partnerovi, aby dozrel).

 Proaktívni ľudia si vo vzťahu chránia slobodu, ale nevyhýbajú sa problémom. Zostávajú však verní láske, ktorou milujú partnera a nenechajú sa pri tom zmietať citmi. Ak sa váš partner k vám správa necitlivo a vy sa rozhodnete pre pasívnu pozíciu, skôr či neskôr všetko potlačené výjde na povrch, ale vtedy už nedokážete nad tým získať moc. Proaktívny postoj je v tom, že poviete svojmu partnerovi, že ho milujete, ale že vás jeho správanie raní a jeho dôsledkom je, že sa pred ním uzatvárate (chcete sa chrániť) a vzďaľujete sa mu.

Závisť nás ochromuje, pretože sme nespokojní a sme bezmocní (nedokážeme to zmeniť). Problém je v tom, že nepoznáme vlastné hranice a možnosti. Často si zamieňame závisť s túžbou. Ale túžba sa dotýka toho, čo chceme a motivuje nás k tomu, aby sme pre to niečo urobili a tak to získali. Adam s Evou mali k dispozícii všetky stromy v raji, až na jeden jediný a predsa neboli spokojní, kým neochutnali jeho ovocie. Často sme nespokojní len preto, že nevieme doceniť to, čo máme.

    Princíp aktivity – nás vedie k tomu, aby sme aktívne riešili naše problémy. Ak sme pasívni, nič sa nevyrieši a ak budeme všetky problémy hádzať na krk partnerovi, skôr či neskôr vyhorí. Ak manželia aktívne pristupujú k svojim problémom, potom hľadajú riešenie a učia sa na vlastných chybách. Výsledkom je ich vnútorný rast. Ich láska sa prehlbuje, keď sa môžu na seba spoľahnúť, keď sa k sebe približujú a nečakajú na to, kedy urobí prvý krok, ten druhý. Svoju partnerku milujem, preto nečakám, kedy príde za mnou, ale ja prídem za ňou, pretože láska je dôležitejšia, než hranie strategických hier, alebo zápas o moc...

 Partneri si musia povedať, čo chcú a nechcú. Keď sa hranice odhalia, dve duše sa môžu spolu prepojiť, ak sa však neodhalia, partneri sa vo vzťahu menej angažujú, pretože ich láska živorí. Ak skrývate pred svojím partnerom svoje myšlienky a pocity, pretože sa bojíte, že by ich neprijal a nepochopil, potom medzi vami vznikne priepasť a začnete sa navzájom vzďalovať. Keď odhalíme svoje hranice, môžeme dosiahnúť hlboké spojenie. Princíp otvorenosti posilňuje vzájomnú lásku, vedie partnerov k riešeniu problémov a k predchádzaniu konfliktov...

    Buď týchto desať princípov príjmete do svojho vzťahu, alebo budete vo svojom vzťahu zapasiť s dôsledkami, ktorých príčinou je absencia týchto princípov...

Pokračovanie v ďalšom článku Hranice vo vzťahu 2. čásť 

 

Tomáš Hupka