Autori

Koniec sveta alebo Prekvapení nádejou

Pridané: 19.02.2020

V poslednej dobe sa vyrojili rôzne knihy, filmy, relácie, či diskusie o konci dejín.
Autori a nositelia tejto témy dochádzajú k rôznym záverom, v ktorých sa môžu čiastočne dotýkať pravdy, ale ktoré môžu iných vovádzať do chaotického zmätku, alebo k záverom, ktoré sú síce lákavé pre zvedavú myseľ, ale nepoužiteľné pre praktický život.
Zaujal ma však autor Tomáš Remeselník, alebo ak chcete Tom Wright, ktorý v knižke „Prekvapení nádejou“ použil, podľa mňa, veľmi trefný obraz pre dnešok. Ponúka elegantný návrh, typický pre šikovného remeselníka, ako je dobré a múdre vnímať dnešný svet, (dnešný deň), v horizonte budúcna.
Použil obraz z dávnych dejín Izraela, ktorý tu trocha rozmáznem.
Izraelci putujú 40 rokov púšťou a konečne stoja pred zasľúbenou zemou, aj keď sú stále ešte na púšti. Vedia, že ich čaká obsadenie konkrétneho územia, o ktorom viac-menej nič nevedia.
Títo ľudia sa v drvivej väčšine narodili na púšti. O tom, aké to bolo v Egypte, z ktorého ich rodičia vyšli, vedia len z rozprávania, a to čoraz hmlistejšie. O tom, čo ich čaká, nemajú potuchy. Poznajú len púšť, stan, na raňajky mannu, na obed pečenú, či uvarenú prepelicu a na večeru zvyšky z raňajok a obeda.
Okrem toho dostali zákon, ktorý si pomaly osvojujú, a vytvárajú si pravidlá, ktorým nie vždy celkom rozumejú.
Vnímajú, že sa musia po čase zasa niekam presunúť a že sťahovanie po púšti je normálny stav.
A tu prišiel čas, že sa to má zmeniť. Preto vysielajú vyzvedačov, aby územie preskúmali. Prieskumníci sa po niekoľkých dňoch vrátia a zvedaví púštni ľudkovia sa zbehnú okolo nich.
„Sú tam mestá.“
„Čo sú to mestá? Akože viacej stanov pokope a väčšie ako tie naše?“
„Sú tam polia a záhrady.“
„To akože viacej týchto uschnutých bodliakov pokope?“
„Sú tam silné národy, ktoré sú silnejšie ako my.“
„No tak to nikam nechoďme, tu to poznáme, tu si poradíme.“
Nuž ale potom zvedovia začnú zvedavým poslucháčom rozdávať ovocie, ktoré z krajiny priniesli.
Ovocie, ktoré nikdy ešte nevideli a ani o ňom nepočuli. Ovocie, ktoré zobudilo v ústach chute, ktoré dovtedy nepocítili a boli iné ako chuť prepelice a manny. A aj to bol presvedčivý moment, ktorý zmätených a ustráchaných tulákov posunul vpred, domov.
Tom Wright upozorňuje, že to je úloha skutočných kresťanov, teda ľudí, ktorí prijali Krista a mu aj porozumeli – prinášať do tohto sveta ovocie, ktoré je lákavé, chutné, ktoré presvedčí stravníka, že aj on chce byť súčasťou záhrady, kde je takéto ovocie:
- Spravodlivosť
- Láskavosť
- Súcit
- Zlepšovanie toho, čo žijem, toho, v čom žijem – v rodine, v bytovke, v práci, v obci, v meste… .
Lebo to je ovocie, ktoré chutí, aj keď ho niektorí odmietajú, pretože neveria, že také ovocie môže existovať.
Preto kresťan – vyzvedač – chodí každý deň cez čítanie Biblie, rozjímanie, meditáciu a modlitbu do zasľúbenej zeme, aby sa nasýtil chutným ovocím a to priniesol aj tým, ktorí sú okolo neho. Pretože práve toto ovocie môže v ľuďoch, v púštnych ľuďoch z bohatých obchodných centier, vyvolať záujem, lebo oddelenie s takýmto sortimentom sa ani v tom najnovšom obchodnom centre nenachádza.

Ale aj toto ovocie, ak ponúkam kyslé, alebo napadnuté hnilobou či plesňou, je nechutné a nebezpečne toxické.

 

 

V texte som použil 2 príbehy:
príbeh o vyzvedačoch, ktorí priniesli ovocie, ktorý sa udial krátko po odchode z Egypta a je z 4. Moj 13 kap.  
a príbeh o vyzvedačoch po 40 rokoch putovania po púšti, tesne pred vstupom do Kanánu.
Jozua 2 kap.

 

Si myslím
tk

 

http://www.porta.sk/kategoria/teologia-a-filozofia/teologia/prekvapeni-nadejou-jednoducho-krestan/


Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár

Copyright 2014 - 2024 © Porta Libri