Odborníci celé desaťročia hľadajú odpoveď na otázku, kde sa začína zdravie dieťaťa. Zhodujú sa v tom, že záleží, ako sa správa generácia, ktorá dieťa porodí. Zdravie dieťaťa okrem genetickej výbavy úzko súvisí s tým, akí zdraví sú jeho rodičia (telese aj duševne), aké dokážu pre dieťa zabezpečiť podmienky pre jeho vývoj a rast, na aký životný štýl ho privykajú.

 

V Biblii sa píše „po ovocí ich spoznáte“. Nie sú takýmto našim „ovocím“, vizitkou, naše deti? Tak ako u rastliniek sa dá ovplyvniť ich zdravie, krása, kvalita ovocia dobrou starostlivosťou, podobne to platí aj pri „ľudských rastlinkách“. Naše vedomosti a porozumenie tomu, čo je pre deti dobré, môžu významne ovplyvniť ich vývoj a osud. Ak sú naše dobré úmysly a snaha podložené solídnymi „Božími“ vedomosťami a modlitbami za vedenie a Božiu pomoc, môžeme sa tešiť na dobré ovocie. Zároveň je dôležité skutočne žiť to, čo deti učíme a k čomu sa ich snažíme viesť (ak napríklad chceme, aby sa viac hýbali, namiesto spoločného vysedávania pred telkou sa radšej spolu pôjdeme naháňať do parku).

 

Doprajme dieťaťu čo najviac pohybu: obmedzme presuny v kočíku, aute, dopravných prostriedkoch.

Dbajme na to, aby bolo dieťa viac na čerstvom vzduchu. Zvlášť zdravý je pohyb na slniečku. Ak je dieťa vonku medzi 12. a 14. hodinou a svieti prudké slnko, malo by mať oblečenie s dlhými rukávmi a pokrývku hlavy.

Neprivykajme dieťa na pozeranie televízie, ktorá poskytuje nevhodné modely správania sa a motivácie. Nezvyknime si používať televíziu ako opatrovateľku. Namiesto jej autoritatívneho zakazovania sa ju snažme nahradiť inými aktivitami zaujímavými pre dieťa.

Podávajme deťom vyváženejšiu stravu: menej sladkostí, viac ovocia, menej bielkovín, viac sacharidov vo forme celozrnných výrobkov, menej hotových jedál, viac doma pripravených.

Dbajme na dostatok tekutín, ktoré neobsahujú cukor a chemické prísady. Ideálna je voda. Ak je dieťa unavené či podráždené, stačí niekedy pohár vody alebo nesladeného čaju a budete prekvapení, ako sa upokojí. Džúsy sú zdravé len vtedy, ak sú pripravené z čerstvého ovocia. Tie pekne zabalené z obchodu obsahujú veľa cukru a ovocie, ktoré majú v názve, tam mnohokrát nie je.

Chráňme deti pred alkoholom a ďalšími látkami spôsobujúcimi závislosť. Detský mozog sa im nevie brániť. Nie nadarmo odborníci odporúčajú pre ochutnanie alkoholu vekovú hranicu až 18 rokov. Vtedy je mozog natoľko zrelý, že máme istotu, že aj pri spoločenskom pití nevznikne závislosť.

Chráňme deti pred závislosťou na počítači či hrách.

Doprajme deťom dostatok odpočinku a spánku, dbajme na striedanie činností.

Veďme dieťa k Bohu ako k ochrancovi a otcovi.

Zvláštnou kapitolou sú situácie, keď je dieťa choré. Ako veriaca lekárka vnímam dva druhy ochorení: Jeden vzniká ako dôsledok zlých životných návykov a neznalosti či neschopnosti dodržiavať fungujúce Božie prírodné zákonitosti a zmenou životného štýlu. Liečbou sa zlepšia alebo úplne vyliečia. Ďalší druh chorôb slúži na to, aby sa mohla ukázať zázračná Božia moc (ako pri slepcovi, ktorého uzdravil pán Ježiš, „aby sa na ňom mohla ukázať moc Božia“), alebo aby sa posilnila naša viera (Jób) či naplnil iný Boží zámer.

 

 

Pre nás ľudí je možno niekedy ťažké rozlíšiť, o aký druh choroby ide. Verím však, že s úprimnou modlitbou za múdrosť a za zdravie nám Boh dá istotu a silu urobiť, čo je v našich silách, nájde nám najlepších lekárov, pomôže k zmene, či urobí zázrak, hoci „len“ taký, že budeme mať silu situáciu niesť. Pozor však pritom na mágiu, rôzne okultné a liečiteľské praktiky, ktoré veľa sľubujú, no zároveň môžu vážne škodiť. To je však už iná kapitola.

 

 

MUDr. Janka Nosková

 

 

 

 

(1) Naše dieťa Sára Mária je zdravé dieťa, ktoré dokáže byť niekedy veľmi živé a hravé. Chválime za to Pána. V jeden večer – dcérka nie a nie zaspať. Samozrejme, keď je už jedenásť hodín večer, dieťa by už malo dávno spať. Vybrala si svoj „skákavý deň“. Skákala na posteli, jašila sa, akoby bol stred dňa. Všeličo sme podnikali – napomínali, vyzývali, ba i hrozili – nič nepomáhalo.

 

 

Zrazu som dostal inšpiráciu Ducha. Priznám, keď som začal hovoriť, ani som nevedel, čo robím (alebo ako vetu dokončím). Len som Sárku položil na posteľ, vážne sa na ňu zahľadel a vážne a jasne vyslovil: „Ježiš“. Sárka spozornela a zopakovala: „Ješiš.“ Ja: „Ježiš!“ Sárka: „Ješiš.“ Potom som z ničoho nič pokračoval: „Pomôž...“, Sára: „Pomoš...“, ja: „mi...“, ona: „mi...“, ja: „...zaspať“, dcérka: „...zaspať“. Potom sa stala prekvapivá vec: Dcérka sa zrazu upokojila, našla si najlepšiu polohu a neprešli azda dve minútky a – spala ako syseľ! Len sme tak naše unavené oči otvárali. Áno, Ježiš reagoval na modlitbu dieťaťa a pomohol jej zaspať. Aké je to s Bohom jednoduché, však?

 

 

(2) Raz som opäť išiel spať s dcérkou ja, pretože manželka Evka bola na liečení v Podunajských Biskupiciach (pľúca) a Sárka ako obvykle pred spaním vypila skoro celú fľašu kakaa. Horšie bolo, že začala čkať. Aj by už spala, ale čkanie ju znova a znova prebúdzalo. Na výzvy, aby dopila fľašu a tak ho zahnala, nereagovala, piť už nechcela. A tak keď zastaviť čkanie nešlo prirodzenou cestou, povedal som si, že pôjde nadprirodzenou. Veď Otec chce a teší sa, keď sa naňho obraciame aj s tými najmenšími potrebami – vtedy sa cíti užitočný a má z toho radosť. Tak som vyslovil modlitbu – prosbu: „Ježiš, prosím, pomôž a zastav to čkanie.“ Hneď vzápätí som počul: Prečo ja? Ja som svoju moc dal každému kresťanovi. Urob to ty. Priznám sa, len na to som čakal. Rozkázal som: „Čkanie, v mene Ježiša Krista, prestaň! Rozkazujem ti v mene Ježiša, aby si odišlo!“

 

 

Po týchto slovách prestala úplne čkať, neurobila to už ani jedinký raz (pokiaľ predtým to robila azda 20 min), upokojila sa a o malú chvíľku už pravidelne zhlboka dýchala. Zaspala!

 

 

Pochopil som, že raz mi pomôže Ježiš priamo, inokedy musím ukázať vieru a v jeho mene (nie vo svojom, samozrejme) to urobím. Nie je Boh úžasný?

 

Štefan P. Kováč

 

Zdroj: www.miriam.sk