Pre ilustráciu velkého množstva nápadov, vyberám nasledovné PRECO:

PRECO SÚ CHLAPCI LEPŠÍ AKO DIEVCATÁ

1. Chlapci dokážu pozerat strašidelný film bez toho, aby si co len raz zakryli oci.
2. Chlapci si nemusia sadnút vždy, ked idú na záchod.
3. Chlapci sa necítia hned trápne.
4. Chlapci môžu íst na záchod aj v lese.
5. Chlapci sa lepšie škriabu po stromoch.
6. Chlapci majú pri rýchlej jazde lepší žalúdok.
7. Chlapci kašlú na „toto môžem jest“ a „toto nemôžem jest“.
8. Chlapci vedia lepšie jazdit na traktore.
9. Chlapci píšu lepšie ako dievcatá.
10. Chlapci vedia stavat lepšie bunkre ako dievcatá.
11. Chlapci lepšie znášajú bolest ako dievcatá.
12. Chlapci sú o sto percent správnejší.
13. Chlapci nemajú tolko záchvatov.
14. Chlapci nepremárnia život v obchodoch.
15. Chlapci sa neboja plazov.
16. Chlapci sa holia viac ako dievcatá.
17. Chlapci pri chôdzi nerobia tie divné krúživé pohyby.
18. Chlapci neškriabu.
19. Chlapci si navzájom nezapletajú vlasy.
20. Chlapci neotravujú
21. Chlapci nerevú a nelutujú, ked zabijú muchu.
22. Chlapci si nedávajú tolko dezodorantu.
23. Chlapci boli stvorení najprv.
24. Chlapci sa rýchlejšie naucia robit smiešne zvuky pod pazuchami.
25. Chlapci robia lepšie uzle – hlavne babám na vrkococh.
26. Chlapci dokážu vyhodit do vzduchu hocico.
27. Keby nebolo chlapcov, nenarodili by sa žiadne bábätká. [Tak tomu hovorím inovatívna myšlienka!]
28. Chlapci vkladajú do jedenia viac srdca.
29. Chlapci nefnukajú.
30. Chlapci najlepšie hmkajú.
31. Chlapci sú pyšní na svoj pach.
32. Chlapci nenariekajú nad zlomeným nechtom.
33. Chlapci sa nemusia pýtat na cestu.
34. Chlapci vedia napísat meno doktora Dobsona bez chyby.
35. Chlapci nie sú takí klišovití.
36. Chlapci si neprivlastnujú telefón.
37. Chlapci nie sú obchodoholici.
38. Chlapci si nastoknú vlastného cervíka, ked lovia ryby.
39. Chlapci si nerozvešajú spodné prádlo po celej kúpelni.
40. Chlapci sa nikdy nezobudia s hniezdom na hlave.
41. Chlapci nie sú tišani. [nie sú co?]
42. Chlapci sú hotoví prv, ako uplynie dva milión rokov.
43. Chlapci kašlú na Barby.
44. Chlapci nemusia mat 21 párov topánok (tri na každý den v týždni!).
45. Chlapci si na seba nedávajú celú vanu mejkapu.
46. Chlapci to prežijú, aj ked nemajú dokonalý nos.
47. Chlapci si vážia všetko a všetkých, ešte aj dievcatá!

Dovolte, aby som sa prihovoril všetkým vám, mužom a ženám, ktorým sa dostalo požehnania stat sa rodicmi. Asi budete so mnou súhlasit, že neexistuje v živote väcšej výsady ako priviest na tento svet drobného cloviecika a potom sa nasledujúcich osemnást rokov snažit správne ho vychovat. Zvládnutie tohto poslania je každodenným zápasom pri plnom nasadením všetkých inteligencných schopností, múdrosti a odhodlania. Ak máte v rodine jedného ci viacerých chlapcov, najväcšou výzvou sa pre vás môže stat prostá snaha udržat ich celé detstvo a mladost nažive :-)

Hladanie Jeffryho pokracovalo, sprevádzané tichými modlitbami. Po štvrt hodine nevýslovného strachu sa ktosi odhodlal zavolat políciu. Ked sa napokon vrátil spät do domu, chlapec vyskocil spoza rohu a s radostným „Hej!“ sa vrhol na starého otca. Náš malý Jeffrey preckal všetok chaos, co zúril okolo neho, vo svojej skrýši pod postelou! On to považoval za výborný žart a celkom nevinne predpokladal, že ho ocenia aj ostatní. No štyria velkí boli velmi nahnevaní. To bol prenho šok.

Jeffrey nie je zlé ci vzdorovité dieta. Je jednoducho chlapec. A ak ste si to náhodou doteraz nevšimli, chlapci sú iní ako dievcatá. Predchádzajúce generácie sa nad týmto faktom nikdy nepozastavili. Opacné pohlavia intuitívne brali ako osobité rasy, z ktorých tá chlapcenská je menej predvídatelná. Poculi ste niekedy od rodicov alebo starých rodicov žartovat o tom, že „dievcatá sú sladké ako z cukru a chlapci, tí sú ako takí hadi“. Nemysleli to vážne, no celé stárocia si ludia mysleli, že „na tom nieco musí byt“. Znalecky vyhlasovali, že „chlapci zostanú chlapcami.“ Nemýlili sa.

Chlapci sa spravidla (nie vždy) vychovávajú tažšie ako ich sestry. Ani s dievcatami to nie je vždy lahké, no chlapci si v istom zmysle vyžadujú mimoriadny prístup. Hoci sa povahovo jeden od druhého líšia, chlapci sú v porovnaní s dievcatami vybavení vyššou asertivitou, odvahou a popudlivostou. Psychológ John Rosemond ich nazval „malé agresívne stroje“. Iný otec prišiel s originálnym prirovnaním: „spúštac, no bez kormidla“.

Istá novinárka, ktorá prirovnala výchovu svojich dvoch synov k životu s tornádom. „Od chvíle, kedy sa vrátia zo školy neustále lietajú po dome, lezú vonku po stromoch a ked sa potom opät vrátia, znie to, akoby sa celá crieda slonov rozbehla po schodoch. Snažím sa ich ukludnit, no manžel mi hovorí, „To je u chlapcov normálne. Zvykni si na to.“ Hunkerová pokracovala, „Pani MacKenziová, u?osamelá žena v domácnosti s prevahou mužov, tvrdí, že ju táto postupnost Ja svojim? najprv vyskocit a potom pocúvat privádza do šialenstva. ?chlapcov chlapcov nemôžem povedat „Upracte si.“. Oni si totiž vtedy uložia jednu alebo dve hracky a myslia si, že vec je vybavená.“ Prišla som na to, že musím byt vo svojich požiadavkách velmi konkrétna.' Zistila, že chlapci nereagujú na nejasné narážky, ale vyžadujú si jednoznacne formulované príkazy. ,Ak nechám na schodoch kôš s cistou bieliznou, mojim chlapcov ani len nenapadne vyniest ho hore, hoci prešli okolo neho najmenej dvadsatkrát,' hovorí pani MacKenziová.“
Znie vám to povedome? Ak organizujete narodeninovú oslavu a váš dom je plný pätrocných kamarátov vašej ratolesti, je velmi pravdepodobné, že chlapci sa budú správat úplne inak ako dievcatá. Budte pripravení, že jeden ci dvaja urcite hodia po niekom tortu, strcia si ruky do nádoby s malinovkou alebo budú kazit zábavu dievcatám. Preco sú takí? Niektorí pripisujú ich nezbednú povahu vplyvu kultúry, ktorá ich obklopuje. Je to skutocne tak? Preco sú teda chlapci agresívnejší všade na svete? A o com potom hovoril pred viac ako 2300 rokmi grécky filozof Platón, ked tvrdil, že „spomedzi všetkých živocíchov, chlapec je najtažšie zvládnutelný“.

S kamarátom sme raz v garáži našli plechovku s benzínom. Rozhodli sme sa, že nalejeme trochu do kanálu, zapálime a uvidíme, co to urobí. Odstránili sme teda kryt, naliali dovnútra benzín a nechali dieru pootvorenú. Ked sa ani po niekolkých zápalkách nic nedialo, vyliali sme dolu všetko. V tom akoby zahucali motory prúdového lietadla a zdola sa ozval nepredstavitelný výbuch. Kryt kanálu vyletel do vzduchu a z kanála vyšlahol plamen na také dobré tri metre. Zem pod nami sa triasla ako pri zemetrasení a kryt skoncil s velkým rachotom na susedovom chodníku. Co sa vlastne stalo? Benzín sa cez potrubie rýchlo rozšíril, postupne sa vyparoval a vdaka nahromadenému metánu v potrubí explodovali záchody všetkých našich susedov. Viem to celkom presne vysvetlit, pracujem totiž ako inštalatér. Dave zo štátu Washington, narodený v roku 1952

Ked bol náš syn Ryan malý, dostával sa z jednej nebezpecnej situácie do druhej. Ako šestrocný sa osobne poznal s väcšinou personálu oddelenia prvej pomoci. A preco nie? Bol ich pravidelným pacientom. Ked mal asi štyri roky, rozbehol sa so zavretými ocami po dvore a spadol rovno na kovovú ozdobnú „rastlinu“. Jedna zo železných stoniek mu pichla do pravého obocia tak, že mu ostala trcat kost po ním. Moja žena Shirley máva dodnes nocné mory, ked si spomenie, ako sa vtedy dotackal celý dokrvavený dovnútra. A tak sme ho odviezli do nemocnice – opät. Vieme, že to mohlo byt ovela horšie. Ak by mal jeho pád posunutú trajektróriu co len o pár centimetrov, stonka by mu prepichla oko a dostala sa až k mozgu. Mnohokrát sme dakovali Bohu za tesné minutia.
Ja sám som tiež patril k detom, ktoré žijú na pokraji katastrofy. Pamätám si, že ako desatrocný chlapec som bol unesený lahkostou, s akou sa Tarzan pomocou lian pohyboval zo stromu na strom. Nikto mi vtedy nepovedal, „Toto doma neskúšaj!“. Vyškriabal som sa takmer na vrchol našej hrušky a uviazal lano okolo malého konáriku. Bol som pripravený odrazit sa a preskocit na najbližší strom. Bohužial, dopustil som sa pre výpoctoch malej, ale významnej chyby. Moje lano bolo dlhšie ako vzdialenost medzi konárom a zemou. Celý cas, ako som padal, som rozmýšlal, co mi na celej veci nesedelo. Neúnavne som stískal v ruke lano aj potom, ako som pristál chrbtom na zemi asi o štyri metre nižšie a svojimi zúfalými kopancami som rozceril všetok vzduch v štáte Oklahoma. Ked som sa opät nadýchol, zdalo sa mi, že prešla najmenej hodina (v skutocnosti to muselo byt asi 10 sekúnd) a bol som celkom presvedcený, že umieram. Mal som zlomené dva zuby a v hlave mi búšilo tisíc zvonov. Ešte ten istý den som bol však na nohách a pobehoval hore-dolu. Nic také vážne sa vlastne nestalo.
O rok neskôr som na Vianoce dostal sadu pre mladých chemikov. Neobsahovala žiadne výbušniny ani toxické látky, no v mojich rukách sa menilo na hru s ohnom cokolvek. V skúšobnej skúmavke som zmiešal akési svetlomodré chemické látky a dobre som ju zazátkoval. Potom som zmes nahrieval nad Bunsenovým horákom. Netrvalo dlho a pokus sa skoncil výbuchom. Strop mojej izby (mimochodom práve cerstvo natretý na bielo) bol ozdobený najúžasnejším modrým vzorom, ktorý tam potom vydržal ešte niekolko rokov. Takto vyzeral domáci život u Dobsonových :-)

Na príkladoch dobre vidno, ako sa náchylnost chlapcov riskovat svoj život bez akéhokolvek vážneho dôvodu stáva jedným z najväcších strašiakov pre ich vychovávatelov. Prvé príznaky sa dostavia velmi zavcasu. Pre chlapca-batola platí, že ak sa dá niekam vyliezt, dá sa stade aj zoskocit. Svojimi ešte smiešne nekoordinovanými pohybmi si pomôže k stolu, vani, schodom, mlákam, stromom ci von na ulicu. Chutí mu všetko okrem jedla a najradšej sa hrá na záchode. Uhorky ci zubné kefky sa menia na „zbrane“ a jeho nájazdom neunikne žiadna zásuvka, flašticka s liekmi ci mamickina penaženka. Môžete len dúfat, že rúž vášho malého chlapceka nebude zaujímat a zachová si svoj pôvodný tvar. Chlapci radi zapárajú do zúrivých psov a maciatka zo zeme dvíhajú výhradne za uši. Mamicky si nemôžu spustit z nich oci ani na chvílu, lebo inak by to urcite skoncilo tragicky. K oblúbeným zábavám patrí hádzanie skál, hra s ohnom a rozbíjanie skla. Nezabúdajme ani na potešenie z dráždenia súrodencov, mamy, ucitelov ci iných detí. S pribúdajúcim vekom rastie aj prítažlivost všetkého, co zavána dobrodružstvom – skateboard, horolezectvo, gliding, motocykle, horské bicykle. V šestnástich sa spolu so kamošmi zacne na aute premávat po meste ako kamikadze po slušnej dávke saké. Je nevysvetlitelnou záhadou, ako sa im podarí prežit. Samozrejme, nie každý chlapec je takýto, no urcite to platí pre väcšinu z nich.
Na základe svojho výskumu tvrdí, že dievcatá si väcšinou velmi dobre premyslia nebezpecenstvo zranenia a do nicoho sa nepustia, ak im také nebezpecenstvo hrozí. Chlapci, na druhej strane, zariskujú, ak si myslia, že nebezpecenstvo za to stojí. Urobit dojem na kamarátov (a v konecnom dôsledku na dievcatá) sa obycajne považuje za hodné riskovania. Morrongiellová uvádza príbeh matky, ktorej syn sa vyškriabal na strechu garáže, len aby dociahol odkopnutú loptu. Ked sa ho spýtala, ci si uvedomil, že môže spadnút, chlapec povedal, „No, ale nemusel!“
Obsahovo príbuznú štúdiu vypracovala Licette Petersonová, ktorá potvrdila, že dievcatá sa boja viac ako chlapci.Napríklad, skôr spadnú na bicykli, horšie znášajú bolest a snažia sa vyhnút opakovaniu chýb. Chlapci sa naopak zo svojich kalamitných situácií ucia ovela pomalšie. Zvyknú si mysliet, že mali jednoducho „smolu“. Možno sa im nabudúce vyhne. A okrem toho, jazvy predsa vyzerajú super.