Viem, prečo verím - úryvok z knihySpäť na zoznam
Vo svetle týchto objavov našli biblickí bádatelia bohaté pozadie pre biblickú históriu Izraela a jeho susedov.
Historická a geografická spoľahlivosť Biblie bola potvrdená v mnohých dôležitých oblastiach. Toto bolo v obrovskom protiklade k minulým storočiam. kedy neexistovali skoro žiadne dôkazy. ktoré by mohli podoprieť biblické historické udalosti. Kritici mohli vtedy odmietnuť biblické pribehy a nazvať ich nepravdepodobnými výmyslami. ktoré nemajú nič spoločné s historickou skutočnosťou.
V polovici dvadsiateho storočia začalo postupne vychádzať najavo, že archeologické objavy podporujú biblické záznamy. Objasňujúce stanoviská známych sekulárnych bádateľov to potvrdzovali.
W. F. Albright z univerzity Johnsa Hopkinsa hovorí: "Nemôžeme mať žiadne pochybnosti o tom, že archeológia potvrdila skutočnú historickosť starozmluvnej tradície."
Rovnako ponúka Millar Burrows z univerzity Yale toto potvrdenie: „Vcelku musíme potvrdiť, že archeologická práca nesporne posilnila dôveru v spoľahlivosť biblických záznamov. Nejeden archeológ získal pred Bibliou rešpekt na základe svojich zážitkov, ktoré zažil v Palestíne pri vykopávkach. Archeológia v mnohých prípadoch vyvrátila stanoviská moderných kritikov. V mnohých prípadoch ukázala. že tieto stanoviská stáli na zlých predpokladoch a nereálnych. umelých schémach historického vývoja. Toto je skutočnosť, ktorá nesmie byť bagatelizovaná."
BIBLICKÁ HISTORICITA POTVRDENÁ
Pomoc archeológie zahŕňa niekoľko rôznych kategórií.
-
Niektoré špecifické biblické udalosti, o ktorých sa v minulosti pochybovalo, alebo sa z nich dokonca vysmievalo, sa potvrdili. Dopad takéhoto správania je zjavný v pozorovaní jedného učenca, ktorý povedal, že je len málo príbehov v Biblii, ktoré neboli ešte nikým spochybňované.
Také charakteristiky ako ekonomické problémy a literárny vývoj opisujú svet, v ktorom rozprávali starozmluvní proroci.
-
Niektoré body zjavného rozporu medzi biblickými záznamami a predchádzajúcimi infomáciami, ktoré boli dostupné, sa prekvapujúco vyjasnili prísunom nových informácií. Preto aj dnes, keď existujú rozpory, je rozumnejšie namiesto vyhlásenia. že Biblia má chybu pripustiť, radšej priznať, že musíme počkať na ďalšie objavy.
Aj keď sme spomenuli všetky tieto veci, naším odkazom stále zostáva, že Bibliu nemôžeme dokázať archeológiou a taktiež neveríme Biblii na základe archeologických dôkazov.
H. Darnel Lance píše: "Aj keď nám archeológia občas môže poskytnúť nezávislý dôkaz existencie niektorých miest, osôb a udalostí, ktoré sa spomínajú v Biblii, nedokáže povedať vôbec nič o tom, či Boh mal do činenia aspoň s jednou z týchto vecí. To znamená, že pre moderného veriaceho, ako aj pre starovekého Izraelitu, je to stále otázka viery."
A k viere musíme dodať, že je to Boh, kto napokon potvrdzuje duchovné pravdy, ktoré čítame v Písme. Archeológia potvrdzuje zaznamenané udalosti. Duchovné pravdy pochádzajú od Boha samotného. Historické detaily pravidelne potvrdzované archeológiou nás povzbudzujú k tomu, aby sme sa pozerali za historické udalosti ako na Boží príbeh" - príbeh s velkým P, ako to raz povedal Leighton Ford.
Archeológia potvrdzuje biblické opisy viac ako 25 000 miest. ktoré Sú spojené s biblickou históriou.
ARCHEOLOGICKÉ PRAMENE
Viac ako 25 000 miest, ktoré sú nejakým spôsobom spojené so starozmluvnou dobou, bolo už lokalizovaných. Stále však máme tony materiálov, ktoré čakajú na svoje objavenie. Hromady pôdy a ruín na Blízkom východe označujú miesta, na ktorých niekedy prekvitali malé alebo väčšie mestá.
Ako hovorí A. R. Milliard, väčšina hlavných miest Biblie môže byť identifikovaná buď "všeobecnou geografickou úvahou alebo tradíciou (aj keď to nemusí byť veľmi spoľahlivé) alebo súčasným používaním starovekého mena."
Najväčším príkladom starovekého mena, ktoré mesto dodnes používa. je Damaskus. Nám známe mesto obrátenia apoštola Pavla zo Skutkov 9 existuje pod týmto menom už viac ako 3 5OO rokov.
Staroveké východné nápisy z celej oblasti Stredného východu nám ponúkajú mnoho možností na porovnávanie s Bibliou. Kamene, keramika, steny a ostatné miesta obsahujú nápisy v pribuzných jazykoch. Obrazy a ostatné artefakty nám odhaľujú detaily ich kultúr. Vykopávky biblických miest samy osebe rozširujú informácie, ktoré sú spojené s napísanými príbehmi. Hovoria nám, ako ľudia žili, ako budovali svoje domy a ako pracovali. Vykopávky nám odhaľujú celé civilizácie a ich vtedajší život a úžasné zručnosti. More informácií a vzťahov s biblickými údajmi je tak obsiahle, že sa môžeme zamerať len na niektoré hlavné časti.
PODĽA ČOHO SA DATUJÚ JEDNOTLIVÉ NÁLEZY?
Staroveké mestá boli postavené, zničené a znovu postavené na rovnakom mieste. Pretože takúto postupnosť obyčajne nachádzame pri vykopávkach, najnižšia vrstva je preto najstaršia. Otázkou zostáva, ako môžu byt' tieto nálezy správne datované.
Štýly v keramike sa menia v každej novej kultúre. Ak dokážem e presne určiť vek konkrétneho štýlu na jednom mieste vykopávok, rovnaká keramika nájdená inde by mohla potom byť z rovnakého obdobia. Králi často písali svoje mená na veraje chrámových dverí, kde okrem iného boli aj mená ich bohov. Taktiež pod palácom alebo v chrámových stenách sa často nachádzali popísané kamene na pamiatku toho, kto ich dal postaviť. Kráľovské hrobky boli identifikované podobným spôsobom.
Kópie listín, ktoré obsahovali udalosti a ľudí boli odhalené s datovaním skoro 2000 rokov pred Kristom. Niektoré boli napísané sumerskými pisármi, ktorí zapisovali kráľov podľa postupnosti ich dynastií spolu s poznámkami o dlžke ich panovania. Niekoľko kilometrov od mesta Ur, raného domova Abraháma, bol nájdený základný kameň. Po prvýkrát bol tento kameň spomenutý v Genesis II a 15. a bol postavený neznámym kráľom prvej dynastie v Ure. Čo je dôležitejšie, pisári hovoria o tejto dynastii ako o tretej po potope. Tento král' pravdepodobne vládol 3100 rokov pred Kristom a viac ako tisíc rokov pred Abrahámom.
2000 ROKOV PRED KRISTOM: ČAS, KEDY ŽIL ABRAHÁM
Dobrý príklad toho, ako nám archeológia pomáha, pochádza z doby a čias Abraháma (okolo 2166-1991 pred Kristom). Objavenie troch miest, Mari, Nuzi a Alalakhu, nám pomohlo získať nové informácie o starovekých civilizáciách, a spoznať život v Sýrií a Mezopotámii po historickej a politickej stránke.
Okrem toho sme získali nový pohľad na mestský životný štýl Abrahámových súčasníkov. Tento život bol v ostrom protiklade k pastierskemu spôsobu života, ktorý poznáme z obdobia „patriarchov", ako nazývame prvých predkov, ktorých životné príbehy sú zaznamenané v prvých piatich knihách Biblie.
Tieto záznamy obsahujú široké spektrum informácií, od obchodu, politiky a vlády až po umenie. Zobrazujú zvyky a spoločenské vzťahy, ktoré sú podobné tým, ktorým čelili biblickí patriarchovia. Keď vidíme Abraháma v situáciách podobných tým. ktoré sú známe z miest Mari a Nuzi, stávajú sa biblické výpovede pre nás veľmi spoľahlivými a dôveryhodnými. Život a história, politické hnutia, obchodné a kultúrne aktivity týchlo miest nám veľmi pestro vykresľujú pozadie sveta, v ktorom žil otec židovského národa.
V roku 1933 skupina Arabov vyhrabávala hroby povyše rieky Eufrat, asi 15 kilometrov od irackých hraníc. Odkryli kamennú sochu, a tak začali kopať ďalej. Na tomto mieste našiel tím archeológov mesto s názvom Mari.
Vykopali ešte veľa sôch a odkryli prepracovaný chrám, ktorého meno sa zhodovalo s názvom mesta. Nebol to nejaký malý kráľovský palác. Pokrýval viac ako 24 hektárov a mal viac ako 260 izieb, nádvorí a chodieb.
Detaily o knihe
Little E. Paul
Bežná cena:
8,50 €
(256,07 Sk)
Internetová cena:
8,08 € (243,27 Sk) - ušetríte 5,00% (0,43 €) (12,80 Sk)Klubová cena:
8,08 € (243,27 Sk) - ušetríte 5,00% (0,43 €) (12,80 Sk)
Tento titul zvyčajne zasielame do 7 dní
Vydavateľstvo: Slovenské evanjelizačné stredisko
Formát: Mäkká väzba, farebná obálka
Jazyk: slovenčina
ISBN: 978-80-88863-51-9
Rok vydania: 2010
Počet strán: 276
