Umenie - tovar alebo vzťah? Ellis PotterSpäť na zoznam

Umenie - tovar alebo vzťah?
Entertainment (zábava) je dôležitý anglický výraz, ktorý sa vzťahuje k umeniu. Pochádza z latinských slov intertenere, čo znamená „držať medzi“. V tomto zmysle by sme sa teda nemali nechať umením pobaviť, ale radšej stimulovať a konfrontovať. Náš vzťah k umeniu by mal byť aktívny, zodpovedný a interaktívny.

Vkus súvisí s naším subjektívnym hľadiskom. Mnohí vravia: „Neviem nič o umení, viem však, čo sa mi páči“, akoby naším cieľom bolo zistiť, čo sa nám páči. Ale všetky zvieratá aj rastliny vedia, čo sa im páči, t.j čo majú rady, a vyhľadávajú to, čo je pre ne dobré. My, ľudia, však máme rebelujúceho ducha. To, čo sa nám páči, môže byť tiež zlé a škodlivé, a tak hodnotu umenia musíme merať podľa niečoho iného. Čo sa týka nášho vzťahu k umeniu, treba si priznať dve veci: často sa mi nepáči to, čo je dobré a často sa mi páči to, čo je zlé. Môj vkus nie je dobrým meradlom, či je niečo dobré alebo zlé.

Vo veršoch 1-3 v 31. kapitole Exodu sa dočítame, že Becaleel bol naplnený Božím duchom a dostal Jeho dary - múdrosť, rozumnosť a umelecké schopnosti. Vieme, že Duch svätý dáva dary viery, prorokovania, ap., ale často si neuvedomujeme, že napr. aj umelecké schopnosti pochádzajú z Ducha svätého. Nepochádzajú od diabla, hoci ním môžu byť zneužité. Takéto dary má v určitej miere každý z nás a každý z nás je i zodpovedný za ich rozvíjanie. Sme stvorení na Boží obraz, a preto máme poverenie byť tvorivými, tak ako je tvorivý samotný Boh.

Rodičia - kresťania, sa ma často pýtajú: „Aký druh filmov mám svojim deťom dovoliť pozerať?“ „Aký druh hudby mám svojim deťom dovoliť počúvať?“ Takéto otázky kladú preto, že ich milujú, majú obavy o ich výchovu a chcú ich chrániť. Ale takéto otázky vychádzajú zo znepokojujúceho predpokladu, že umenie je spotrebný tovar, ktorý konzumujeme. Ide o otázky, ktoré sa týkajú diéty: aké filmy, maľby, muziku by som mal konzumovať - pretože sú pre mňa výživné - a akým by som sa mal vyhýbať? Andy Warhol pochopil, že Američania chcú, aby umenie bolo výrobkom, a tak namaľoval Plechovku Campbellovej paradajkovej polievky. Bola to obrovská urážka Američanov, a napriek tomu sa im to ohromne páčilo. Ak umelecká tvorba sú iba výrobky, ktoré sa majú vyprodukovať a skonzumovať, potom môžeme byť sebeckí a zaujať obranný postoj voči nej. Umenie však predstavuje výpoveď človeka o jeho pozorovaniach, obdive či nespokojnosti a tvorí súčasť úžasného rozhovoru s vesmírom, Bohom a inými ľuďmi. Ak ľudské vyjadrenie je len produktom, ktorý sa má skonzumovať, potom by sme sa nikdy nemali rozprávať s alkoholikom, narkomanom, homosexuálom či s prostitútkou, pretože takýto rozhovor asi nebude výchovný. Ale Ježiš trávil veľa času práve s týmito ľuďmi, lebo poznal pravdu o nich: sú stvorení na Boží obraz.

Ježiš učil, že musíme byť ako deti, aby sme sa dostali do nebeského kráľovstva. Niektorí kresťania si myslia, že mať vieru ako deti, znamená neklásť otázky. Avšak, kto kedy videl dieťa, ktoré by nekládlo otázky? To je predsa jeho povolanie. Dieťa má odvahu klásť hlboké, znepokojujúce, ba dokonca pohoršujúce otázky, lebo dôveruje rodičom, Bohu i okolitému svetu, že dostane rozumnú a užitočnú odpoveď. Naša skúsenosť so zradou, neúprimnosťou a nezodpovednosťou v porušenom svete spôsobuje, že sa bojíme pýtať sa. Ježiš prišiel, aby vyliečil náš strach a aby sme sa mohli opäť stať deťmi.

Malé deti si overujú svoju subjektívnu predstavu v objektívnej realite. Napríklad, dieťa sa hrá pod nízkym stolíkom a rozhodne sa vstať, ale narazí hlavou do stolíka. Skúsi to znovu a udrie sa ešte viac. Začne plakať zo zúfalstva, že jeho predstava sa nedá uplatniť v objektívnej realite. Musí sa buď prispôsobiť tvaru stolíka, alebo si rozbije hlavu. Vo vzťahu k Božej skutočnosti sme v takejto pozícii všetci. Máme dovolené objavovať hranice, ale ak ich nebudeme rešpektovať, zomrieme. Buďme vďační a radujme sa, že náš Boh predstavuje stabilnú pôdu pre naše skúšky a že práve s ním môžeme mať večný, zmysluplný a životodarný vzťah.

Tvorivosť sa nesmie stať naším bohom. Nekresťania koniec koncov nemajú dôvod byť tvoriví, čo však neplatí o kresťanoch. Tvorivosť nekresťanov vychádza z akejsi dychtivej snahy v ich hľadaní zmyslu a cieľa. My, kresťania, by sme mali byť tvorivejší, pretože máme Boha a osobného spasiteľa, ktorého by sme mali oslavovať a poslúchať.
Množstvo vynikajúcich stimulujúcich vecí vzniklo ako výsledok nekresťanskej kreativity, pretože táto vlastnosť sama o sebe je správna. Ak ale v tvorivosti hľadáme zmysel, cieľ a identitu, sme na zlej ceste. Podobne je to s netvorivosťou kresťanov, ktorá tiež pramení v neposlušnosti voči Bohu a v nedôvere, že On nás podporuje v celom procese nášho snaženia.
Predstavte si, že by ste sa spýtali desiatich okoloidúcich na ulici takúto otázku: „Ak by ste sa teraz stali kresťanom, myslíte si, že by sa váš život stal plnším a bohatším a že by vás to priviedlo bližšie k ľuďom? Alebo si myslíte, že by sa váš život stal fádnejším, že by vás to vzďaľovalo od spoločnosti?“ Čo si myslíte, ako by odpovedali? Ježiš podľa svojich slov prišiel preto, aby nám daroval život v hojnosti. Máme byť soľou zeme, nie nebies, svetlom na zemi, nie v nebi. Máme ísť do sveta, svietiť v tme a usilovať sa o oživovanie upadajúcej kultúry.

(Vybraté z prednášky Is Art a Commodity or a Relationship?)
Autor žije vo Švajčiarsku, v Bazileji.