Túžba po životeSpäť na zoznam

PREDHOVOR

Existuje taký druh štastia a zázraku, ktoré Ta nútia zamysliet sa.

C. S. LEWIS

Posledná bitka

 

            Toto je kniha o štastí v Bohu. Je o štastí, pretože tak prikazuje Stvoritel: „Raduj sa v Hospodinu!“ (Ž 37, 4) Kniha je vážna, lebo ako hovorí Jeremy Taylor: „Boh sa vyhráža strašnými vecami, ak nebudeme štastní.“

            Hrdinami knihy sú Ježiš Kristus, ktorý „trpel na kríži pre radost, na ktorú bol predurcený“; svätý Pavol, ktorý bol „smutný, ale vždy veselý“; Jonathan Edwards, ktorý naplno vychutnával sladkú suverenitu Boha; C. S. Lewis, ktorý vedel, že Pán „v nás nevyhladáva naše velmi silné túžby, ale túžby velmi slabé“; a všetci misionári, ktorí kvôli Kristovi všetko zanechali a nakoniec povedali: „Nikdy som sa neobetoval“.

            Kniha Túžba po Bohu sa prvýkrát objavila pred sedemnástimi rokmi. Hodnota výpovede knihy sa ciastocne posudzuje podla toho, ci casom nestráca schopnost transformácie pod vplyvom diametrálne rozdielnych okolností. Co nám chce táto kniha povedat? Od jej prvého vydania v roku 1986 som zostarol o desat rokov, už dvadsatsedem rokov som ženatý s tou istou ženou, dalších desat rokov som venoval pastoracnej cinnosti v baptistickom zbore Betlehem. Z môjho najstaršieho trinástrocného syna je dnes dvadsattrirocný ženatý muž, ktorý ma už dvakrát urobil starým otcom. O pár mesiacov už budú mat všetci naši synovia za sebou obdobie puberty. Pred desiatimi rokmi sme nemali dcéru. Teraz máme Talithu Ruth, ktorú sme si ako devättýždnovú v decembri 1995 adoptovali.

            Inak povedané, vela sa od tých cias zmenilo. Nezmenila sa ale moja oddanost k odkazu tejto knihy. Je mojím životom. Konštatovanie, že Boha najviac oslávim, ked som skrze neho štastný, nadalej zostáva velkolepou a ušlachtilou pravdou pre moju mysel aj srdce. Táto pravda ma držala pri živote až do druhej polovice života a nepochybne ma dovedie aj do královstva nebeského.

            Toto vydanie som rozšíril o kapitolu s názvom „Utrpenie: Obetovanie sa a krestanský hedonizmus“. Ciastocne som tak urobil z biografických, globálnych a ciastocne z biblických dôvodov.

Co sa týka biblických dôvodov, je jasné, že Boh predurcil trpiet všetky svoje dietky: „Do Božieho královstva treba nám vojst cez mnohé súženia (Sk 14, 22)“. „A všetci, ktorí chcú žit pobožne v Kristu Ježišovi, budú prenasledovaní (2Tim 3, 12).“

Co sa týka globálnych dôvodov, je coraz viditelnejšia skutocnost, že ak budete odvážne hlásat myšlienku o jedinecnosti ukrižovania Krista, nehovoriac o ukoncení velkej úlohy medzi nehostinnými ludmi, podstúpite vy i cirkev utrpenie a stanú sa z vás muceníci. Svet po 11. septembri je poznacený terorom. Ak má mat krestanský hedonizmus istú kredibilitu, musí nejakým spôsobom ovplyvnit tento svet plný strachu a utrpenia. Stále viac ma pritahuje skúsenost apoštola Pavla, ktorý píše, že „(žijeme) ako zarmucovaní, no vždy sa radujúci (2K 6, 10)“.

 Co sa týka osobných dôvodov, roky od prvého vydania Túžby po Bohu boli  najtažšími rokmi môjho života. Moje telo starne a nic už nie je také, ako zamladi. Manželstvo, ako sme zistili, prechádza obcas búrlivými obdobiami. Nám sa podarilo prejst týmito problémami bez ujmy. Nechceme však bagatelizovat ani nepokoj tých rokov. Nehanbíme sa hladat pomoc. Boh je k nám milostivý. Teraz, ked vstupujeme do šiestej dekády života a približujeme sa k štvrtej dekáde toho spolocného, zistujeme, že korene sú hlboké, zaslúbenie pevné a láska stále živá. Život je tažký a Boh dobrý.

            Moje druhé „ manželstvo (s baptistickým zborom Betlehem)“ je zmesou úzkosti v srdci a štastia. Môže existovat tolko beznádeje a potešenia naraz v jednej komunite a v jednej duši? Môže. Apoštol Pavol vyjadril hlbokú pastoracnú pravdu, ked povedal, že bol síce „smutný, ale vždy veselý (2K 6, 10)“. Duchovní pastieri nemôžu byt svojim oveckám na úžitok bez radosti (Hb13, 17). Boh moju radost milosrdne živí už dvadsatdva rokov. Odkaz tejto knihy je Jeho prostriedkom.

            Pocas sedemnástich rokov od prvého vydania knihy Túžba po Bohu som jej víziu aplikoval v živote, pastoracnej cinnosti a v spojení s Bohom. Cím dlhšie to robím, tým viac sa presviedcam, že kniha unesie to, co do nej vložím.1 Cím viac premýšlam, slúžim a žijem, tým viac je v tejto knihe všadeprítomná vízia o Bohu a živote.

            Rokmi sa stále viac presviedcam, že Nehemiášove slová: „ Radost z Hospodina je vaša sila (Neh 8, 10)“, sú dôležité pre dobrý život a smrt. Ako starneme a naše telá slabnú, musíme sa od puritánskeho pastora Richarda Baxtera ( ktorý zomrel v roku 1691) ucit zdvojnásobit svoje úsilie, aby sme necerpali silu z prírodných zdrojov, ale z duchovnej radosti. Baxter sa modlil: „ Nech živý Boh, ktorý je súcastou aj vecným útociskom svätých, zmení naše pozemské mysle na mysle také duchovné a pozemské srdcia na také nebeské, že láska k Bohu a radost v nom sa stane naším celoživotným údelom.“2 Ked sa radost z Boha stane naším celoživotným údelom (comu hovorím krestanský hedonizmus), objavíme vnútornú silu na to, aby sme slúžili láske, až kým sa nespojíme s Pánom.

            J. I. Packer opísal túto hnaciu silu Baxterovho života takto: „Nádej od Boha mu priniesla radost, radost zase silu a tak, ako Ján Kalvín pred ním, George Whitefield po nom (dva overitelné príklady), a tiež by sa zdalo, že aj sám apoštol Pavol ... mohol (Baxter) neuveritelne usilovne pracovat a tak dosiahnut ovela viac, ako sa dá pocas jedného života.“3

            Nasledovanie radosti v Bohu však nedáva len silu vytrvat. Je klúcom k prekonaniu hriechu na ceste do neba. Iný puritánsky pastor Matthew Henry o tom hovorí takto: „Radost z Boha nás vyzbrojí proti útokom našich duchovných nepriatelov a odnaucí naše ústa vychutnávat také radosti, ktorými nás pokušitel krmi.“ 4

„Odnaucit naše ústa vychutnávat také radosti, ktorými nás pokušitel krmi“, je najdôležitejšou úlohou v živote. Nepoznám iný spôsob ako dlhodobo vyhrat nad hriechom - len tak, že si k nemu vypestujeme nechut a urobíme to kvôli najvyššiemu štastiu v Bohu. Jedným z dôvodov, preco je táto kniha aktuálna aj po desiatich rokoch, je to, že pravda, o ktorej hovorí, sa jednoducho nemení a nikdy sa ani menit nebude. Boh všetkých nesmierne uspokojuje. Srdce cloveka stále po niecom túži a hriech je velmi prítažlivý. Otázka znie: Kde budeme pit? Kde hodovat? Kniha Túžba po Bohu stále nesie závažný a naliehavý odkaz. Pite a hodujte v Pánovi.

Nikdy ma neunaví opakovat a nasávat pravdu o tom, že túžba Boha, aby bol oslávený, a naša túžba po uspokojení sa stáva  jedinou túžbou pri uctievaní Boha – spievajúc vo svätyni a trpiac v živote. Baxter to vyjadril nasledovne:

„(Božia) oslava vlastného mena a spása jeho ludu sú dve rôzne Božie prikázania, ale sú jedným, ked sa spásou oslávi Jeho milost, hoci môžeme povedat, že tam, kde sa jedno koncí, druhé sa zacína. Preto si myslím, že obe by v nás mali byt jedným.“5

            Keby Boh chcel použit túto knihu na zlepšenie muža alebo ženy v duchu všetkých tých vážnych a štastných svätcov, ktorí boli inšpiráciou k jej vzniku, potom tí z nás, ktorí sa z tejto knihy radovali, tešili by sa ešte viac z nádhery Božej milosti. Práca na tejto knihe bola pre mna skutocnou radostou. Srdce mám plné vdaky mnohým ludom.

            Steve Halliday tejto knihe od zaciatku veril. Bol mojím verným priatelom a editorom aj pri tvorbe tohto nového vydania.

            Vo všetkom, co robím, cítit vplyv Daniela P. Fullera. V roku 1968 to bola práve jeho hodina, pocas ktorej sme objavili všetko, co nás neskôr ovplyvnilo. Velmi rád by som pokladal túto knihu za aplikáciu jeho skvelej knihy Unity of the Bible (Zondervan, 1992) v živote. Je mojím vzácnym priatelom a ucitelom.

            Carol Steinbacková bola opät ochotná skontrolovat indexy a skorigovat celú knihu prísnym okom redaktorky. Nikdy som nepovažoval vernost jej priatelstva za samozrejmost.

            Kapitoly z tejto knihy som v roku 1983 vo forme kázní predstavil cirkvi, ktorú milujem a ktorej slúžim. Ich dlžka sa odvtedy, samozrejme, štyrikrát znásobila. Spoluúcast starších ludí a spolupracovníkov je neocenitelná. Jedna kapitola tejto knihy ešte nie je napísaná. Má názov „ Priatelstvo a krestanský hedonizmus“. Nech ju Duch Svätý sám vpíše do našich srdc!

            Toto nové vydanie mohlo s Božím súhlasom uzriet svetlo svetla hlavne vdaka úsiliu Justina Taylora, ktorý je mojím spolupracovníkom a ktorý ucesal celý rukopis, navrhol korektúry, dodatky, aktuálne dáta, vysvetlivky. Táto kniha by bez jeho pomoci nevznikla.                          A, samozrejme, nic sa nedeje bez mojej manželky Noel, ktorá mi je všemožnou podporou. Potrebujem ju ako gravitáciu a kyslík.

            Nakoniec by som rád vyjadril vdaku svojmu otcovi. Slová, ktoré som napísal v roku 1986, sú pravdivé aj po desiatich rokoch. Pamätám si, že mama sa pri veceri tak velmi smiala, až jej slzy tiekli po tvári. Bola velmi štastná. Najštastnejšia však bola, ked si sa v pondelok vrátil domov. Bol si prec dva týždne. Niekedy aj tri ci štyri. Každé pondelnajšie ráno žiarila, ked si sa vracal domov.

            Pri veceri (v mojich spomienkach najštastnejšie obdobie) si nám cítaval o vítazstvách evanjelia. Urcite je vzrušujúcejšie byt synom evanjelistu ako sedávat s rytiermi a bojovníkmi. Ako som rástol, objavilo sa vela problémov a úderov. Ale ty si ma uchránil pred väcšinou z nich, až kým som nedospel, pretože si ma naucil „považovat ich za radost“. Pondelnajšie jedlo bolo posvätné a plné štastia. Všetci sme boli takí štastní, ked si bol doma!

 

John Piper

2003

Minneapolis, Minnesota

 

„Urobila si dobre, že si vyhladala Quentina.“

„Urobila som dobre!“ zvolala. „Bolo to dobre! Ó, Anthony!“

„Možno si to bola ty, možno nieco dobré v tebe. Clovek musí opatrne volit slová. Možno jediné slovo obrátilo svet naruby.“

                                              Charles Williams

                                                Územie leva