Sedel som v lietadle niekde na trase medzi Buffalom a Dallasom, keď sa mi prihovoril môj sused z vedľajšieho sedadla. Keď zistil, že pracujem ako manželský poradca, položil mi zaujímavú otázku: čo sa deje s láskou po svadbe? A hneď sa pustil do rozprávania svojho životného príbehu. Porozprával mi, ako postupne prešiel troma manželstvami. Zakaždým bolo prvé obdobie veľmi krásne, aby nakoniec jeho vzťah stroskotal. Kde sa stala chyba? Problém je v tom, že keď vzťah prejde obdobím zamilovanosti, tak obaja partneri stoja pred dilemou, či sa rozhodnú pre skutočnú lásku (a začnú budovať vzťah na úprimnej láske), alebo sa rozídu v snahe získať svoju dávku zamilovanosti. Keď pominie obdobie zamilovanosti, tak obaja partneri stoja pred výzvou spoznať, ako naplniť túžby a potreby toho druhého (akým jazykom lásky partner hovorí) a kým sa to naučia, nebude ľahké sa obetovať... Napriek tomu, je to možné...

    Láska je primárnou ľudskou potrebou. Je najdôležitejšou zo všetkých emocionálnych potrieb. Veľmi často keď o tejto potrebe hovorím, používam pojem „citová nádrž“. Tento pojem nie je vedecký, ale veľmi dobre vysvetľuje to, čo sa snažím ľuďom priblížiť. V každom človeku je totiž takáto „citová nádrž“ (potreba), ktorú treba naplniť. Ak je naplnená, cítime sa milovaní, no ak je poloprázdna, alebo ak je prázdna, objavia sa pochybnosti, prípadne sa náš vzťah môže skončiť... Samota je pre ľudskú dušu veľmi deštruktívnou, veď aj vo väzniciach je tým najväčším trestom byť sám (na samotke). Bytostne túžime po láske. V srdci každého človeka je túžba po dôvernosti a po láske. A práve v manželstve má byť naplnená potreba lásky a intimity. Keď spoznáte päť jazykov lásky, keď začnete všetkými piatimi zahŕňať svojho partnera, ale dôraz pri tom budete klásť na ten jazyk, ktorý je pre neho primárny, potom sa jeho správanie k vám môže radikálne zmeniť. Naplníte totiž jeho citovú nádrž a to ho nenechá chladným...

    Zamilovanosť je veľmi zaujímavým obdobím lásky. Cítime neskutočnú eufóriu z blízkosti milovanej osoby, patria jej naše posledné myšlienky, skôr než začneme snívať a prvé, keď sa ráno zobudíme. A často o nej snívame. Túžime byť stále s ňou. Čas, ktorí strávime spolu, je hrou, ktorá sa odohráva v predsieni raja. Keď sa držíme za ruky, krv akoby pretekala len jedným telom. Ak by sme nemuseli ísť do školy, alebo do práce, tak by sme neustále vypĺňali čas dotykmi a bozkami. Naše dotyky a objatia nás utvrdzujú v našich snoch o manželstve...

    Naše sny o manželstve sú plné predstáv o dokonalom šťastí. Ostatné páry sa možno budú hádať a prechádzať krízou, ale my nie. Ak máme o niečo viac realizmu tak pripustíme, že nejaké nezhody sa môžu objaviť, ale všetky problémy sa hneď vyriešia... Keď ste zamilovaní, tak je ťažké si myslieť niečo iné...

    Dovolili sme spoločnosti, kultúre a médiám, aby nám vtlačili predstavu, že keď sa konečne zamilujeme, tak to bude navždy. A všetky tie pocity, ktoré sú spojené s obdobím zamilovanosti, pretrvajú celý život, pretože celý život budeme zamilovaní. A neexistuje nič, čo by ohrozilo našu lásku... Ale to je ilúzia. Zamilovanosť je len jedným obdobím lásky.

    Podľa štúdií trvá obdobie zamilovanosti približne dva roky. Ale tento časový údaj je variabilný a závisí okrem iného od intenzity vzťahu. Skôr či neskôr sa však skončí obdobie zamilovanosti, otvoria sa nám oči a ocitneme sa nohami na zemi. A začneme reálne spoznávať toho druhého. Hovorí sa, že to dobré vidíme srdcom. V čase zamilovanosti vidíme predovšetkým, kým sa náš partner môže stať (ak sme do neho neprojektovali naše vlastné predstavy). No teraz prichádza obdobie lásky, kedy spoznávame, kým naozaj je (tu a teraz). Vieme, kým sa môže stať (a nemusí), ale otázkou je, kým je teraz a či ho dokážeme prijať takého, aký je...

    A tak vitajte vo svete skutočného manželstva, kde nájdete v umývadle vlasy a zaprskané sklo... vo svete, kde sa budú viesť spory o tom, či má byť doska na záchode hore, alebo dole... zrazu zistíte, že topánky sa samé nepremiestnia do poličky... a na svojom partnerovi začnete nachádzať veci, ktoré bude pre vás ťažké prijať... V tomto svete sa aj z vášnivých milencov, môžu stať nepriatelia a z raja vojnové pole...

    V stave zamilovanosti ste ochotní urobiť čokoľvek pre toho druhého. Vďaka eufórií sme zabudli na ten kúsok (väčší/menší) sebectva, ktorý v sebe nosíme. V stave zamilovanosti sme doslova popreli samých seba a v láske k partnerovi (vďaka nezištnej láske) sa stali Matkou Terezou . Ale zamilovanosť pominula a sme opäť sami sebou.

    Keď sa vytratí zamilovanosť, veľa párov sa rozhodne rozísť... Ak je pre človeka zamilovanosť znakom skutočnej lásky, ktorá nikdy nepominie, alebo by nemala pominúť... potom vždy, keď sa zo vzťahu vytratí zamilovanosť, tak sa rozhodne pre rozchod, alebo rozvod a nadviaže ďalší vzťah, aby znovu dostal svoju dávku zamilovanosti a keď pominie, opäť odíde a to robí stále znova a znova...

    Zamilovanosť však nie je úprimnou, teda skutočnou láskou. Zamilovanosť totiž nie je aktom vôle, či slobodného rozhodnutia. Môže nám prerásť cez hlavu a tak sa zamilujeme do človeka, s ktorým by sme za bežných okolností nechceli nadviazať vzťah... Okrem toho, prejavy ktorými zahŕňame nášho partnera počas obdobia zamilovanosti, nie sú prejavom skutočnej obety.Zamilovanosť je inštinkt. Je to podobný inštinkt, ako keď vo svete vtákov sa samička snaží prilákať pozornosť partnera tým, že si vyzdobí svoje hniezdo a tým ho zláka na párenie... A problémom je aj to, že keď ste zamilovaní, tak netúžite po tom, aby milovaná osoba ďalej rástla. Pre vás je už dokonalá. Vaša láska nie je prejavom toho, že chcete, aby ten druhý rástol, ale chcete ho vlastniť (a tak často skĺznete do snahy, čím skôr uzavrieť manželstvo), ako keď nájdete vzácny kúsok do svojej zbierky a snažíte sa ho získať do svojho vlastníctva...

    Podľa doktora Pecka, je zamilovanosť geneticky podmieneným inštinktom. Je to náš ľudský spôsob dvorenia. A práve preto sa dočasne zrútia hranice nášho ega... A zamilovanosť je odpoveďou na snahu vytvoriť harmóniu medzi vnútornou sexuálnou túžbou a vonkajším sexuálnym stimulom, čo nás podvedome tlačí do snahy plodenia a vytvorenia vhodných podmienok pre zachovanie druhu. Práve preto mnohí nezadaní ľudia hovoria o istých cykloch, kedy sa dokážu zamilovať a zakaždým do inej osoby. Je to podobný cyklus, ako striedanie plodných a neplodných dní u ženy a ako vznik a naplnenie fyziologickej potreby muža, uvoľniť svoje spermie...

    V stave zamilovanosti máme sklony vyhýbať sa logickým argumentom a vôbec racionálnemu zmýšľaniu, často robíme a hovoríme veci, ktoré by sme za normálnych okolností nerobili a nehovorili. A keď prejde obdobie zamilovanosti, tak často rozmýšľame nad tým, ako je vôbec možné, že sme to povedali a urobili a kde sme vlastne nechali hlavu...

    Ak sa z vášho vzťahu vytratila zamilovanosť, prípadne ste stihli v stave zamilovanosti uzatvoriť manželstvo (ktoré sa však môže stať krásnym a zmysluplným vzťahom) a teraz rozmýšľate čo ďalej, tak existuje reálne riešenie... Síce máte za sebou obdobie zamilovanosti, ale teraz máte možnosť začať budovať vzťah, ktorý bude stáť na úprimnej láske. Táto láska vás dokáže emocionálne naplniť... v tejto láske je prepojený rozum s citom... je prejavom vôle a rozhodnutia... Našou najhlbšou potrebou totiž nie je byť zamilovaný, ale úprimne milovaný a preto je dôležité si užiť obdobie zamilovanosti (má svoje čaro), ale po jeho skončení začať budovať stabilný vzťah, založený na úprimnej láske. Pretože len taký vzťah, vás naozaj naplní. Medzi nami, je predsa rozdiel, keď vám niekto hovorí „milujem ťa“ a hovorí to v stave závislosti (zamilovanosť je stav podobný závislosti), alebo keď to hovorí s tým, že pozná kto ste, pozná vaše silné a slabé stránky a napriek tomu vás prijíma a miluje takého, aký ste.

    Úprimná láska je možná, stojí na našom rozhodnutí spoznať, prijať a milovať toho druhého. Bude nás to stáť veľa energie... a aby sme vybudovali takýto vzťah, potrebujeme poznať túžby a potreby toho druhého... a potrebujeme ich napĺňať... Existuje päť spôsobov, ako prejaviť lásku... No ak sa rozhodneme ísť touto cestou, potom dosiahneme väčšie naplnenie, než nám ponúka zamilovanosť...

    Žijeme v dobe, kedy slová strácajú svoju váhu. A pritom cez slová môžeme prejaviť svoju lásku. Najväčšiu silu skrývajú slová, cez ktoré oceníme svojho partnera, prejavíme mu vďaku, vyjadríme mu podporu a pohladíme jeho srdce. Sú to láskavé slová...

    Každý z nás skrýva množstvo talentov, ktoré čakajú na objavenie. Profesor John Powell v jednej svojej knihe píše, že priemerný človek spozná a rozvinie len 10 % svojho potenciálu. A tak 90 % darov a schopností ostáva nevyužitých. Často tušíme, aké dary nesieme v sebe, ale z nejakého dôvodu si neveríme a bojíme sa ich ukázať svetu. Ale povzbudivé slová partnera, nám môžu dodať potrebnú odvahu a silu k tomu, aby sme ich objavili a rozvinuli.

    Ak chceme prejaviť lásku pomocou slov, potom je dôležité, aby to boli láskavé slová. Nie sú dôležité len slová, ale aj tón hlasu, ktorým ich povieme. Váš partner pritom kladie väčší dôraz na tón hlasu, než na význam slov. V podstate tie isté slová, môžu mať rôzny význam. Ak ich poviete s hnevom („zase si mi nepomohol!“), môžu byť vnímané ako výčitka, ako kritika a útok proti tomu druhému a spôsobujú bolesť. No keď ich poviete pokojne a otvorene („chýbala mi tvoja pomoc“, „som sklamaná, že si mi neponúkol svoju pomoc“), môžu vyznieť ako podnet pre skvalitnenie vzťahu. Vtedy vám partner nič nevyčíta, len sa vám snaží priblížiť svoj svet, čo je pre neho dôležité, čo ho zranilo a hovorí vám to preto, lebo verí, že je vo vašich silách ho nabudúce nezraniť takýmto spôsobom...

    Jeden zo stredovekých učencov napísal, že pokojná reakcia odvracia hnev (neplatí to na partnerov, ktorí sa chcú hádať za každú cenu a ktorých váš pokoj ešte viac dráždi). Ak je váš partner nahnevaný, nechajte ho, nech sa vyrozpráva a nech vám priblíži svoj pohľad na svet (v jeho slovách je skryté posolstvo). Potom sa skúste pozrieť na problém jeho očami. Veľa problémov vzniká práve tým, že máme odlišný pohľad na svet, urobíme pre toho druhého to najlepšie čo vieme a on je sklamaný, pretože čakal niečo iné. Preto je dôležité spolu komunikovať. Možno vám reakcia partnera (ktorá je dôsledkom zranených citov) ukáže, že ste ho zranili. Ale koľkí z partnerov vedome ubližujú tomu druhému? Dovolím si tvrdiť, že je to len menšina (ktorá zápasí o moc). Skôr je zranenie dôsledkom našej slabosti a hriešnosti. Tento prístup vedie dvoch ľudí k tomu, aby zranenie vnímali ako podnet pre posilnenie vzťahu a nie ako zámienku pre vzájomný boj. Snažte sa o vzájomné porozumenie a zmierenie, nie o boj o moc. Ak už vás ten druhý zranil, neútočte na neho, ale pokojne mu ukážte svoje zranenie. Ak sa zameriate na to podstatné, ukážete mu hĺbku svojho zranenia a pomenujete to, čo vás zranilo, tým mu prejavíte dôveru, že ste v dobrých rukách. A keď to pochopí, on sám vás bude chcieť chrániť pred zraneniami (pochopí, že ho staviate do pozície toho, kto vás môže ochrániť pred zranením - bude sa o to snažiť, ale nie vždy sa mu to podarí)...

    Ak zraníte toho druhého, uznajte svoju chybu, prevezmite za ňu svoju zodpovednosťou, ospravedlňte sa a uchádzajte sa o odpustenie. Vtedy zranenie môže byť uzdravené. Dokonca môže posilniť váš vzťah, pretože už viete, ako toho druhého nezraniť a snažíte sa ho presvedčiť o tom, že ho milujete... Je smutné, koľko párov sa ráno zobúdza s tým, že od začiatku nového dňa sa vŕtajú vo veciach, ktoré sa stali v predchádzajúci deň. Ako veľa partnerov sa nechá spútať minulosťou a ich prítomnosť a budúcnosť ovplyvňuje to, čo sa stalo kedysi. A tieto zranenia sa stanú predmetom boja. Zranenie, ktoré nie je uzdravené, tak bude neustále ohrozovať váš vzťah... Odpustenie je rozhodnutie, nie je to pocit. Je prejavom milosti...

    Je dôležité, aby ste dokázali svojho partnera chváliť nielen v jeho prítomnosti, ale aj keď nie ste v jeho spoločnosti. Skôr, či neskôr sa to dozvie (ach ta naša klebetnosť) a poteší ho to. Ak ho chválite doma, ale aj v spoločnosti, tak tým potvrdzujete svoje slová, že sú skutočné a pravdivé. Svoje čaro však má, ak mu láskavé slová napíšete na papier. Napísané slová majú tú výhodu, že ich môžete čítať stále znova a znova (ale patria sem aj emaily a sms)...

    Hovorte o svojich potrebách a túžbach, aby ste dokázali naplniť toho druhého. Ak budete presadzovať svoje túžby a potreby cez príkazy, alebo nejakým tvrdším spôsobom, možno dosiahnete svoje, ale bude to bez lásky. Okrem toho, viac než konkrétny prejav potrebujete, aby bol prejavom lásky. Preto je lepšie formulovať svoje túžby a potreby ako prosbu. Partnerovi tým naznačíte, čo je pre vás dôležité a ak pridáte kompliment, je veľká šanca, že to urobí pre vás. „Spomínaš si na jablkový koláč, ktorý si pred časom urobila? Myslíš, že by si mohla (mala čas) ho upiecť tento týždeň? Mám ho veľmi rád...“

    Keď sa na partnera obraciate s prosbou, tak tým potvrdzujete jeho schopnosti (že je v jeho silách to uskutočniť, preto sa na neho obraciate). Hovoríte, čo je pre vás dôležité, čo môže pre vás urobiť a zároveň, že veríte, že to dokáže. Prosba ponúka možnosti (možno urobí pre vás niečo iné), ale príkaz je ultimátom. Prosba je prejavom rovnocennosti, no príkaz je tyraniou. Prosba hovorí o tom, že rešpektujete hranice toho druhého (necháte ho, aby podľa svojich možností a schopností rozhodol, či to dokáže a či to môže teraz uskutočniť), ale príkaz neberie ohľad na jeho hranice.

    Skutočná láska nespočíva v tom, že budete mať všetko, čo chcete, ale že budete robiť dobré veci pre toho, koho milujete (a ktoré sú pre neho dobrom). Zároveň však platí, že ak napĺňate túžby a potreby svojho partnera, tak on sa snaží naplniť tie vaše.

    Ak chcete povzbudiť svojho partnera, potom je dôležité, aby ste sa snažili pozerať na svet jeho očami a zistili, čo je pre neho dôležité. Vďaka tomu zistíte, na čo sa zamerať vo svojich slovách, v ktorej oblasti mu môžu vaše slová dodať silu. Základom sú však slová, ktoré ho presvedčia, že to zvládne.

    Obidvaja partneri majú v rukách kľúč na zlepšenie ich vzťahu pomocou láskavých slov, ale aj okamihov, kedy sa zrieknu rozpútania vojny a príjmu partnerovu slabosť, či hriešnosť. Láskavými slovami dosiahnete viac...

    Život je otázkou priorít. Je prirodzené, že tomu čo považujete za dôležité, venujete svoj čas a energiu. Teda svoju blízkosť a pozornosť. A to je jeden zo spôsobov, ako prejaviť lásku...

    Nejde pritom o hocijakú pozornosť, ale o pozornosť zameranú a sústredenú na milovanú osobu. Môžete sa spolu prejsť, môžete ísť spolu na večeru... Viete, ako sa dá v reštaurácií odlíšiť zamilovaný pár od manželov? Zamilovaní ľudia sa na sebe pozerajú a spolu komunikujú, kým manželia väčšinou len tam tak sedia a pozerajú všade naokolo, len nie na svojho partnera. Tvária sa, akoby k sebe ani nepatrili...

    Najvýraznejšie sa pozornosť prejavuje v blízkosti. A blízkosť, to je schopnosť plne sa sústrediť na toho druhého. Je dôležité venovať čas milovanej osobe – a urobiť (nájsť) si pre ňu čas. Okamihy kedy vie, že všetko ostatné je nepodstatné a že ste tu len pre ňu. Pozerať jej do očí, pozorne ju počúvať... Tráviť spolu voľný čas... Vďaka tomu, že sme odlišní, máme rôzne dary a záľuby... a tak v snahe tráviť čas s partnerom, možno budete robiť niečo, k čomu nemáte vzťah, ale pre neho je to dôležité, tak ako pre vás je dôležité niečo iné a túžite po tom, aby vám partner pri tom robil spoločnosť. Posilňuje sa tým váš vzťah a učíte sa obetovať za seba navzájom. A na tom nie je nič nepríjemné. Nepríjemné by bolo, ak by ste po dvadsiatich rokoch vzťahu zistili, že do opery chodíte kvôli tomu druhému a ani jeden z vás pritom operu nemá v láske. Je dôležitá úprimná komunikácia... Prejaviť lásku, keď je to pre vás príjemné, nie je vôbec zložité, ale keď vás to niečo stojí, vtedy je to prejav skutočnej lásky, pretože sa obetujete pre toho druhého...

    Ak je pre vášho partnera dôležitá pozornosť, potom potrebuje, aby ste si ho vypočuli. Máte však byť viac, než len bútľavou vŕbou... prejavom pozornosti je aj to, že kladiete otázky a snažíte sa toho druhého pochopiť (snaha pozerať na svet jeho očami). Je dôležité vedieť poradiť, ale len vtedy, ak ten druhý chce, aby ste mu radili. Je skutočným umením rozlíšiť, kedy váš partner chce, aby ste ho vypočuli (a nemusíte pri tom nič hovoriť) a kedy od vás potrebuje pomoc. Ak si nie ste istí a nechcete riskovať, že napriek úprimnej snahe nedáte partnerovi to, čo potrebuje, tak sa ho spýtajte, čo potrebuje v tej chvíli, čo môžete pre neho urobiť, ako mu pomôcť...

    Nedávne výskumy zistili, že priemerný človek dokáže počúvať toho druhého len sedemnásť sekúnd, potom má nutkanie skočiť mu do reči. Lenže ak je pozornosť prejavom lásky pre vášho partnera, potom je dôležité, dať mu priestor, aby uvoľnil to napätie a porozprával to, čo ho trápi. V tej chvíli ste v úlohe poslucháča, nie ste v nej preto, aby ste prezentovali svoje myšlienky a obhajovali seba, ale preto, aby ste vypočuli toho druhého. Prejavom pozornosti, je aj rozhovor s partnerom. Ak sa partner chce s vami rozprávať, tak sa chce zdieľať o svoj svet. A vy ste jeho dôležitou súčasťou. Hlavne ženy sa sťažujú na to, že ich partner nemá čas a chuť sa s nimi rozprávať...

    Skúste sa s partnerom dohodnúť a vo svojom bohatom programe si nájdite čas na spoločné rozhovory. Môžete začať tým, že sa porozprávate o troch dôležitých veciach, ktoré naplnili váš deň a neskôr sa bude váš rozhovor prehlbovať. Okrem toho, spoločne prežité chvíle vám prinesú veľa spoločných spomienok, ale aj emócií a posilnia vaše puto a v čase krízy vám pomôžu ju prekonať (rýchlejšie sa z nej dostanete)...

    A kde na to všetko nájsť čas? Život je otázkou priorít. Vzťah s partnerom a vaša rodina sú dôležitejšie, než vaša práca a dokážu vás naplniť oveľa viac. Dnešná doba skĺzla do čistého pragmatizmu, ale aj z pohľadu pragmatizmu je čas investovaný do ľudí (ktorých milujete) lepšou investíciou, než čokoľvek iné... Naša snaha v mene lásky obetovať lásku (viac pracovať a menej byť s rodinou), je logickým nezmyslom... Pretože tí ľudia viac potrebujú vašu lásku, než peniaze...

    V každej kultúre je dávanie a prijímanie darov, prejavom lásky. Je to symbol, ktorý môžete uchopiť do svojich rúk... na rozdiel od myšlienok, či pocitov... A tak vám neustále môže pripomínať milovanú osobu...

    Dávanie darov milovanej osobe má svoje čaro. Aby ste ju mohli obdarovať, najprv musíte na ňu myslieť, potom rozmýšľať čím a ako ju prekvapíte a nakoniec dar kúpiť a venovať jej ho. Dar je tak zavŕšením niekoľkých láskavých prejavov, je prejavom toho, že ste na ňu mysleli aj vtedy, keď ste neboli v jej blízkosti. A keď na niekoho myslíte, hoci nie ste práve v tej chvíli s ním, potom je to znakom toho, že pre vás niečo znamená a že ho máte radi...

    Čo sa týka samotných darov, väčšinou nezáleží na tom, či ste dar kúpili, alebo vyrobili, či bol drahý, alebo lacný... treba byť kreatívny, ale to podstatné je, že ste milovanú osobu obdarovali. Ak dar je pre ňu prejavom lásky, potom je dôležité, aby ste jej často prejavili lásku týmto spôsobom. A nielen vtedy, keď je nejaké výročie... ale ako prejav toho, že na ňu myslíte a že vám na nej záleží, teda neustále...

    Ak patríte k ľuďom, ktorí radi šetria, môže byť pre vás ťažké investovať prostriedky do kupovania darčekov. Ale pre vášho partnera je to dôležité, tak ako pre vás je dôležité, aby vám prejavoval lásku tým spôsobom, ktorý je dôležitý pre vás. V tomto prípade, šetríte na tom nesprávnom mieste. Ak váš partner túži po dare a dar je pre neho prejavom lásky, potom je to tá najdôležitejšia investícia, ktorú môžete uskutočniť. Vráti sa vám to a nebudete ľutovať...

    Nakoniec, ak ste šetrní, zrejme dobre premýšľate nad investíciou v každej oblasti. A tak si môžete v jednej oblasti dovoliť utrácať viac, než v ostatných. Je to o prioritách a pre vás je tou prioritou partner...

    K najväčším darom, ktoré niekomu môžeme dať, je naša blízkosť. To, že mu venujeme svoj čas, svoju pozornosť... Ak je pre vášho partnera dar prejavom lásky, potom v okamihu, kedy vás potrebuje, keď prechádza krízou, je pre neho najväčším darom to, že s ním trávite čas. A preto, ak vám partner povie, že potrebuje byť s vami, berte jeho slová vážne. Jeho slová nie sú prejavom toho, že vás chce „vlastniť“, ale prejavom toho, že potrebuje vašu lásku...

 

    Týmto jazykom sú skutky lásky, teda to, že robíte veci, ktoré potešia vášho partnera. To, že tieto skutky robíte, je pre neho prejavom lásky.

    Ten zoznam je dosť dlhý, môžete: uvariť jedlo, prestrieť stôl, umyť riady, povysávať, vyleštiť nábytok, vybrať vlasy z umývadla, vyleštiť zrkadlá v kúpeľni, umyť predné sklo auta, vyniesť smeti, vymeniť dieťaťu plienky, vymaľovať izbu, utrieť prach, udržovať auto v dobrom technickom stave, umyť a povysávať auto, upratať garáž, pokosiť trávnik, ostrihať kríky na záhrade, pohrabať lístie na kopu, vyvetrať psa, vymeniť mačke piesok, vymeniť rybičkám vodu... to všetko sú skutky lásky, cez ktoré prejavíte svoju lásku...

    Asi nie je ťažké si spomenúť na slová, ktorými vám partner naznačoval, čo by ste mohli urobiť. Z jeho strany nejde o „sekírovanie“, ale prejav toho, čo je pre neho dôležité, naznačuje vám, ako mu môžete prejaviť lásku. Nemusí byť ľahké tieto skutky konať, ale pre vášho partnera sú dôležité, sú prejavom lásky a on je zas dôležitý pre vás...

    Treba však spomenúť jednu dôležitú vec. To, čo sme ochotní urobiť pre druhého v období pred manželstvom, nie je zárukou, že podobne sa budeme správať aj v manželstve. A to hlavne vtedy, ak sme vstúpili do manželstva v stave zamilovanosti. Pretože keď skončí obdobie zamilovanosti a nerozhodneme sa pre úprimnú lásku, potom máme sklon sa stávať ľuďmi, akými sme boli pred tým, než sme sa zamilovali.

    Okrem toho, láska je rozhodnutie a nie je možné si ju vynútiť. Keď budete kritizovať a prikazovať, potom tieto prejavy vrazia klin do vášho vzťahu. Možno sa vám váš partner podvolí, ale nebude to prejav lásky. Viac dosiahnete cez priania a prosby... Všetci sa musíme každý deň znovu a znovu rozhodovať, či budeme svojho partnera milovať, alebo nie. Ak sa rozhodneme, že ho budeme milovať, potom máme túžbu a silu naplniť jeho túžby a potreby...

    Ak vás napriek všetkému partner kritizuje, zároveň vám tým hovorí, ktorý jazyk lásky je pre neho dôležitý. Väčšinou kritizujeme toho druhého za niečo, na čom nám najviac záleží. A tak môžete kritické slová využiť pre posilnenie vzťahu. Kritické slová sú túžbou po láske...

    Fyzický kontakt je veľmi účinným spôsobom, ako prejaviť lásku milovanej osobe. Bez neho sa cítite nemilovaní...

    Vo vzťahu môže mať takýto dotyk rôzne podoby. Celé naše telo je posiate nervovými zakončeniami, ktoré túžia po nežnom dotyku. Ak sa partnera dotýkate s nehou a s láskou, potom sú to príjemné a láskavé dotyky. Každý človek je individuálny a to sa prenáša aj do sveta dotykov. A preto nechajte svojho partnera, aby vás zasvätil do toho, ktoré dotyky a na ktorých miestach má najradšej. Netrvajte na tom, že sa ho budete dotýkať tam, kde vy chcete a vtedy kedy chcete. Rešpektujte to, čo má rád a venujte sa dotykom, keď ste obidvaja na to naladení. Ak tieto dve rady nebudete rešpektovať, potom vaše dotyky budú pre partnera nepríjemné. Budú prejavom vašej túžby, ktorá nerešpektuje túžby toho druhého...

    Dotyky môžu byť prejavom plnej pozornosti, ako je napríklad masáž, predohra a sexuálny styk. Ale môžu byť aj prejavom okamihu, keď napr. pri nalievaní kávy položíte ruku na plece svojho partnera, alebo keď ho objímete. Ak je pre vášho partnera dôležitá masáž, potom čas a peniaze vložené do masérskeho kurzu, môžu byť skvelou investíciou. A ak kladie väčší dôraz na samotný sex, potom čítanie kníh, ktoré sa venujú tejto téme, môže byť skvelou inšpiráciou...

    Ak pozeráte spolu televízor, čo vám bráni sedieť vedľa seba a dotýkať sa? Keď prechádzate miestnosťou, kde je váš partner, môžete sa ho dotknúť, pohladiť... môžete mu dať bozk a objať ho... Môžete sa s partnerom pobozkať pri odchode do práce a pri návrate z práce. Niekoľko hodín budete bez jeho blízkosti, bozk či objatie, môžu naplniť vašu emocionálnu potrebu a pomôcť vám preklenúť ten čas, kedy s ním nebudete...

    Fyzický kontakt je veľmi silným prejavom lásky. V ťažkých chvíľach potrebujeme cítiť, že ten koho milujeme, že je s nami, že nás má rád a že stojí pri nás... Nemám k dispozícií presnú štatistiku, ale keď zavítajú do života nepríjemné okamihy, tak väčšina ľudí ich prežíva v rovine emócií a nie v rovine racionálneho sveta. A preto to najdôležitejšie, čo môžete urobiť v takých chvíľach, je objať partnera a držať ho v objatí (čiastočne sa to dotýka aj situácie, kedy je medzi partnermi napätie, ale to percento je nižšie). Najlepšie bude, ak sa spýtate svojho partnera, čo potrebuje v okamihu, kedy je mu ťažko a ako mu prejaviť lásku, keď váš vzťah poznačí napätie, či hádka. Ak svojmu partnerovi v ťažkej chvíli ponúknete svoj dotyk, jeho posolstvo pretrvá, aj keď bolesť pominie. Ak ho však potrebuje a vy mu ho neposkytnete, potom bolesť z jeho neprítomnosti sa môže zaryť hlboko do srdca a pretrvať, hoci pôvodná príčina bolesti pominula...

Autor: Tomáš Hupka

Zdroj: http://mydvajaspolu.webnode.sk