Učiť sa z konfliktov - Dirk Lüling
Veľká škoda spôsobená na plechu auta na diaľnici v mieste opráv. Starší manželský pár. Ona neustále kritizovala jeho štýl jazdy, on sa bránil proti jej neprestajnému mrmlaniu. Opäť hádka. Vo svojom hneve si on nevšimol vývesnú cedeľu upozorňujúcu na zmenu v premávke a vpálil priamo do nej. Polícia sa pýta jeho ženy, či to ani ona nezbadala. Jej odpoveď znie: „Jasné, že som tú tabuľu aj nápis videla, ale môj muž si i tak nikdy nedá odo mňa nič povedať. Tak som držala hubu.“ Tento príbeh sa objavil v jedných novinách.
Ozajstný pokoj alebo mocenský boj
Za pretrvávajúcu hádku a neriešené konflikty vo vzťahoch vždy platíme cenu. Tu to bola škoda na plechu, u iných sú to hlboko narušené vzťahy, osamelosť, zlomené manželstvá a emocionálne zmätené deti.
Ako je to u vás? Máte doma ozajstný pokoj alebo neustály mocenský boj? Ten môže byť aj veľmi subtílny. Ozajstný pokoj znamená, že nikto sa necíti znevýhodnený a všetci zúčastnení sú uvoľnení a spokojní. Nie je to vynútené „zloženie zbraní“, ktoré jeden či všetci zachovávajú iba zo strachu z niečoho ešte horšieho.
Konflikty patria k životu, lebo my sme jednoducho rozdielni. Len zriedkavo sa nájdu také manželské konštelácie, v ktorých sa spolu ľudia nehádajú. Každý má svoj individuálny životný príbeh, nazbieral dobré i zlé životné skúsenosti z oblasti konfliktov a vyvodil si z toho vlastné uzávery.
Ako pristupujete ku konfliktom? Ste „umierňovateľ“ alebo „potláčateľ konfliktu“, alebo je hádka pre vás super športom? Každý pár, každá rodina si musí nacvičiť a rozvinúť svoj vlastný zrelý model správania počas konfliktu, aby sa hádka nestala ničivou silou. Máte také čosi? A podľa čoho sa to zrelé pozná?
Keď sme boli čerstvými manželmi, neexistovali žiaľ na túto tému žiadne semináre ani poradenstvo, ani knihy. Museli sme si sami nájsť cestu. Často sme sa učili z vlastných zlých skúseností. Prelomom bolo, keď sme sa začali spätne dívať na prekonané konflikty a premýšľať, ako sme vtedy a vtedy mohli inak reagovať. Až podnes pracujeme na vytváraní tohto modelu správania počas konfliktu a stále sa učíme niečomu novému. Domáci pokoj sa u nás stáva stabilnejším a trvácnejším.
My s Christou sme dosť skoro zistili, že konflikt je ukončený až vtedy, keď sa jeho riešenie nestane záťažou pre ani jedného zo zúčastnených osôb. Inak sa zvykne vrátiť už po krátkej zotavujúcej pauze a často s väčšou intenzitou. Dohodli sme sa, že obaja musíme byť spokojní s výsledkom. Niekedy sme našli dobrý kompromis, inokedy jeden ustúpil, potom zase druhý. Ale boli aj také situácie, kedy sme museli spolu pred Bohom zápasiť o riešenia.
„Mierové rozhovory“, ale ako na ne?
Pochopili sme, že až vtedy prišiel pravý pokoj, keď sme si vzájomne odpustili, kde sme sa v návale hnevu pozraňovali. To u nás trvalo rozdielne dlho, ale občas z jedného z nás vyšli vykupujúce slová: „Prosím ťa, odpusti mi ...“
Po odpustení sme sa dokázali ohliadnuť späť. Zhodnotili sme situáciu a premýšľali, čo by sme sa mohli z tohto konfliktu naučiť. Na začiatku bola táto „analýza hádky“ háklivou záležitosťou, ale neskôr nám obom predsa len priniesla osoh. Mne sa páči výraz „mierový rozhovor“ , ktorý použil vo svojej knihe „Manželský život – milovať manželstvo“ Bill Hybels.
Pri našich mierových rozhovoroch sme zistili, že existujú rôzne dôvody na konflikt, ku ktorým sme museli aj rozdielne pristupovať.
Najprv sme si všimli, že hádka sa často u nás spúšťa bezmyšlienkovitými formuláciami a tomu prináležiacim tónom hlasu. „Ty máš vždy...“ alebo „Vždy robíš ...“ – „Nikdy ...“
Kto takéto čosi počuje, začne sa okamžite obhajovať a strieľať. Rozhodli sme sa teda, že sa potrénujeme v tzv. „ja-posolstvách: „Ja cítim, že ...“ – „Zraňuje ma, keď ty...“ –„Pochopil som ťa správne, že ...“ Týmto spôsobom sme naše konflikty značne zredukovali, po tomto už prebiehali pokojnejšie a rýchlejšie sa vyriešili. Potom sme tiež zistili, že k nedorozumeniam a hádkam dochádzalo oveľa viac, keď sme boli v strese. A stres sme mali vždy pred seminármi, ktoré sme mali spolu viesť. Museli sme sa teda zamyslieť, čo treba zmeniť v našom životnom štýle, aby sme dokázali byť v takýchto situáciách uvoľnenejší.
Niektoré konflikty sa však opakovali pravidelne. Hlavne tie, kde išlo o naše deti. Narážali na seba rozdielne pohľady na to, čo je pre deti dobré, a to sme si museli roztriediť. Naučili sme sa, že pre pokojný rodinný život potrebujeme zmysluplné pravidlá na všedný deň. Keď sme ich uviedli do praxe, pokoj v rodine sa značne zvýšil.
Tiež nám pomohlo spoznať osobnostný profil toho druhého. S ním sme konečne pochopili, že istým spôsobom správania sme nemali v úmysle toho druhého nahnevať, ale že ten bol len výrazom nášho prirodzeného štýlu správania a individuálnych potrieb. Toto nás doviedlo k hlbšiemu chápaniu seba navzájom. Našli sme cestu k prijatiu partnerovej odlišnosti i rozdielnosti detí a každý mohol začať pracovať na vlastných slabostiach.
O niekoľko rokov neskôr sme čítali knihu od Garyho Chapmana o rozličných rečiach lásky. (Päť jazykov lásky v slovenskom preklade, dostupné aj v našich kresťanských kníhkupectvách – poznámka prekladateľa). Pri nej sme pochopili, že zanedbávanie jazyka lásky u partnera sa podobá prázdnej alebo nesprávne natankovanej nádrži auta. Prázdna nádrž lásky vedie k podráždenosti a konfliktom. Ó, ako často sme si zostávali práve v tomto jeden druhému dlžní! Nechávali sme jazdiť partnerovu emocionálnu nádrž naprázdno a napriek tomu sme od neho očakávali dokonalý „výkon lásky“. Odvtedy, čo vedome rozprávame jazykom lásky, zobrali sme živnú pôdu niektorým pravidelným konfliktom.
Nová sloboda vo vzťahu
Stále nanovo zažívame na sebe i pri poradenstve, že predovšetkým nespracované zranenia robia človeka precitlivelým a vedú k najprudším reakciám. Staré neošetrené rany z manželstva i z detstva či puberty sú driemajúcim potenciálom pre konflikt. Tvarujú totiž náš pohľad na lásku a vedú k prehnaným nárokom na partnera. Týmto sú naprogramované sklamania a hádky.
To bolo úžasné oslobodenie, keď sme spoznali, že môj partner nie je teraz voči mne podlý, ale jeho/jej správanie len uvoľňuje spomienku na niektorú starú ranu alebo na zažité odmietnutie a nedostatok lásky, a že moja reakcia iba ukazuje prehnané očakávania. Namiesto toho, aby sme začali jeden druhého obviňovať, pokúsili sme sa preskúmať svoje vlastné vzory reakcií. Vystopovali sme tie staré rany a pomýlené postoje a popracovali na nich.
Kľúčom sa nám stalo ustálené jazykové spojenie „hnevám sa na...“ – a to je presne to. Nikto mňa nemôže hnevať, ale ja sa hnevám na... Je to len mojím rozhodnutím, ako na ktorú situáciu zareagujem. Ja sám som zodpovedný za svoje myšlienky a reakcie! To samozrejme neznamená, že ten druhý je vždy nevinný. Ale keď vo mne pri maličkostiach alebo omyloch stúpa hnev či zúrivosť a „otvorím si hubu“, je to jasný signál, že ešte nebola vyriešená niektorá stará vec a rana bolí.
Aké kroky potom podniknem?
Poprosím Ježiša, aby mi ukázal skrytý koreň tejto bolesti a objasnil moju prehnanú reaktívnosť. Rozprávame sa spolu a modlíme sa. Odpustenie, útecha, pokánie a nové myslenie prinášajú do života novú slobodu a ľahkosť do nášho vzájomného vzťahu. Aby sme sa naučili tomuto procesu, pomáhali nám chápaví poradcovia a dušpastieri. Musím priznať, že je to namáhavý a bolestivý proces, ale oplatí sa!
Nie každý sa musí takto ťažko učiť ako my. Dnes už sú poradne, dobré knihy a semináre na tieto témy.
Ako ste na tom vy? Máte zažitú zrelú metódu riešenia konfliktov a doma naozajstný pokoj?
Ak nie, čo s tým chcete urobiť?
Dirk Lüling
Detaily o knihe
Cloud Henry, Townsend John
Bežná cena:
9,79 €
(294,93 Sk)
Internetová cena:
9,30 € (280,19 Sk) - ušetríte 5,00% (0,49 €) (14,75 Sk)Klubová cena:
9,30 € (280,19 Sk) - ušetríte 5,00% (0,49 €) (14,75 Sk)
Tento titul zvyčajne zasielame do 7 dní
Vydavateľstvo: Porta libri
Formát: A5, mäkká väzba, farebná obálka
Jazyk: slovenčina
ISBN: 978-80-89067-41-1
Rok vydania: 2007
Počet strán: 262
