Nie sú úžasné? Ked spia...Späť na zoznam

„Opatrný múdrostou chápe svoju cestu, blázon sa svojou hlúpostou oklame.“ (Príslovia 14,8)

 

Ako som už spomenula, neexistujú žiadne zarucené recepty na úspešné rodicovstvo. Je však mnoho pascí, v ktorých sa dá lahko uviaznut. Spolu s Johnom sme zaciatkom 80-tych rokov pocúvali magnetofónové pásky s prednáškami Johna MacArthura ml., z ktorých sme sa o niektorých takýchto pascach dozvedeli. Sme mu za to velmi vdacní. Pocas rokov pribúdajúcich rodicovských skúseností som tieto pasce vypozorovala na vlastnom živote, uvažovala som nad nimi, ba dokonca som pridala do pôvodného zoznamu dalšie.

Ešte som sa nestretla s rodicom, ktorý by svoje dieta nemiloval. No, ako sa vraví „mýlit sa je ludské“. Sme omylní, a naša láska nestací na to, aby nás uchránila od nesprávnych úsudkov..

 

Niekedy, ked sa nad tým zamyslíme, zistíme, že vdaka našej nesprávne chápanej láske konáme v rozpore so záujmami nášho dietata. V tejto kapitole budeme hovorit o najcastejších pascach, do ktorých sa môžu rodicia chytit. Ked sa pri cítaní v niektorej z nich nájdete, neprepadajte panike. Vždy je cas na zmenu. Sama som do väcšiny z nich niekedy padla. Nebezpecné sa stávajú až vtedy, ked prerastú do zvyku. Poukážem na niektoré smutné a vážne následky takýchto výchovných návykov.

 

Všetko je dovolené

 

Asi ste sa už stretli s dietatom, ktorému rodicia dovolia správat sa, ako sa mu páci. Nikdy ho nenapomínajú ani netrestajú, nemusí niest zodpovednost za svoje rozhodnutia. Rodicia zanho všetko vyžehlia a pristúpia na každé jeho želanie. Môže sa za tým skrývat lenivost, ale castejšie je to neochota konfrontovat dieta zo strachu, že:

 

a)     „Nebude ma mat rado“. Nebojte sa. Smutná pravda je, že dokonca aj deti, ktoré rodicia kruto týrajú, svojich rodicov milujú. Nemôžu inak. Ak poviete vašej ratolesti „áno“ na všetko, co si zmyslí, dosiahnete chvílkové uspokojenie z oslnivého úsmevu a možno sa vyhnete nepríjemným scénam, ktoré by vás strápnili pred priatelmi. Avšak ako rodicia ste povolaní k nesebeckému záujmu o dlhodobé dobro vašich detí.

 

b)     „Nemám na to právo.“ Už som sa stretla s rodicmi, ktorí tomu naozaj veria. Sú obetami demagogických kampaní propagujúcich detské práva, ktoré pod rúškom filantropizmu podkopávajú postavenie rodicov a význam rodinného života. Biblia však hovorí nieco iné. Piate prikázanie hovorí o tom, že rodicia majú nielen právo, ale aj povinnost vymedzit svojim detom hranice.

 

Je postoj „všetko je dovolené“ škodlivý? Samozrejme. Spýtajte sa ktoréhokolvek ucitela na základnej škole. Takéto deti sú casto mimoriadne neisté. Sú zatažené bremenom slobody, ktoré nemôžu uniest. Sú slabými posluchácmi a ich schopnost ucit sa je zväcša velmi obmedzená. Biblia takýto prístup k výchove velmi tvrdo a nekompromisne odsudzuje. Ako znel Boží rozsudok nad Eliho rodinou?

 

„Oznámim mu, že ja budem súdit jeho dom až na veky pre hriech, lebo vedel, že jeho synovia si pritahujú kliatbu na seba, ale nebránil im v tom.“ (1 Samuel 3,13)

 

V trochu prozaickejšej podobe sme tieto slová napísali na stenu nášho schodiska. Dodali mi istotu vždy, ked sme s niektorým z mojich detí vystupovali po schodoch na miesto trestu:

 

Prút napomínania vštepuje múdrost, no nevychované dieta je hanbou svojej matky.

 

Milujte ich tak velmi, že ich budete napomínat.