Nenávidím vás pán Dobson. S láskou Tiffany.Späť na zoznam

Jeden z mojich najobľúbenejších listov prišiel od štrnásťročného dievčaťa menom Tiffany, ktorá bola pri písaní riadne napálená. Išla priamo k veci. 

Nenávidím vás pán Dobson.

Dnes som musela pozerať ten najsprostejší film o sexe. Je to váš film. HA! Ako keby ste VY o tom niečo vedeli. Moja mama ma navyše teraz nepúšťa do kina na filmy, o ktorých si neprečítala, vďaka vášmu trápnemu programu „plugged in (napojte sa).“ Teraz sa už skoro s nikým nemám o čom rozprávať, keďže moji kamoši chodia dokina a vidia samé dobré filmy. Ja môžem pozerať akurát tak zakliatu ellu. No super! 

Potom sa Tiffany rozhodla zasadiť mi rozhodujúci úder. Pravdepodobne videla jednu z mojich veľmi starých fotiek, na ktorej mám nemoderné okuliare a bez okolkov na záver napísala:

 

Dúfam, že si kúpite nové okuliare. Lebo aj keď ste vedec, v tých, čo máte teraz, vyzeráte ako sova.

S láskou, Tiffany

 Aké úžasné dievča. Len štrnásťročná môže začať list vyhlásením, že ma nenávidí a zakončiť ho uistením o láske. Stavím sa, že Tiffany je pre svoju mamu a ocka tvrdým orieškom, ale svitá im na lepšie časy. Rodičia, ktorí dnes ku mne chodia, boli takými vznetlivými deťmi ako Tiffany, keď som napísal svoju prvú knihu o výchove detí, ale teraz nastala dosť zábavná situácia. Vyrástli a priviedli na svet svoje vlastné neústupčivé deti a hľadajú pomoc pri ich výchove. Pre mňa je odmenou sledovať druhú generáciu oteckov a mamičiek, ako sa učia vysporiadať s rovnakými otázkami a problémami, ktoré oni spôsobovali svojim rodičom dvadsaťpäť rokov dozadu. Ktovie, možno budem mať možnosť radiť aj tretej generácii, keď sa našej Tiffany narodí jej prvé dieťa. Ona a ďalšie mladé mamičky jej ročníka budú vtedy vidieť veci z úplne inej perspektívy. Ale to príliš predbieham.

Názov Výchova dievčat, ktorý som vybral pre túto knihu, reprezentuje jednu základnú skutočnosť. V podstate znamená, že rodičia majú zodpovednosť nielen dozerať na rast a vývin svojich dcér (a synov), ale starať sa o nich s jasným zámerom – vybudovať v nich isté charakterové kvality a črty. Múdry kráľ Šalamún hovorí o tejto povinnosti v dokumente starom 2 900 rokov: „Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe.“ (Príslovia 22,6) Apoštol Pavol pridáva ešte iný rozmer, keď hovorí: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“(Efezanom 6,4) Na chvíľu sa zamyslite nad výzvami týchto textov. Hovoria o tom, že dieťa by malo mať osvojenú úctu k Bohu a k Jeho synovi Ježišovi Kristovi a učiť sa chápať duchovný rozmer života? Áno, to je ich prvý a najdôležitejší význam. Ale ja verím, že nás pobádajú aj k niečomu navyše.

Deti sú darom od Boha a my máme úlohu dohliadnuť, aby prospievali. Viesť svoje dcéry v tomto zmysle znamená pomôcť im orientovať sa na mínovom poli súčasnej kultúry, cez ktoré budú musieť prechádzať – učiť ich hodnotám, darom a cieľom, ktoré sú večné. Znamená to, že im vštepíme  náklonnosť k pravdivosti, dôveryhodnosti, sebadisciplíne, sebaovládaniu, štedrosti a láskavému duchu. Znamená to naučiť ich cudnosti, morálnosti a dobrým spôsobom. Znamená to pomôcť im prekonávať prirodzenú náklonnosť k sebectvu, agresivite, násiliu a lajdáckosti. Znamená to učiť ich pracovať, vzdelávať sa a myslieť. To je len začiatok a práve preto je rodičovstvo taká skľučujúca zodpovednosť, ktorá vyžaduje veľa myslenia dopredu a plánovania. A práve o tom budeme hovoriť v nasledujúcich kapitolách.