Maďarov od nepamäti mätú pochybnosti o ich civilizačnom zaradení. Do Karpatskej kotliny prišli z východu a nasmerovali si to na západ. Či tam už dorazili, je mučivou a dodnes nezodpovedanou otázkou. Podľa mienky niektorých stoja Maďari na polceste medzi Východom a Západom. Podľa iných už dávno prekročili hranice Západu. Ilúzia o tom, že založením kresťanského štátu kráľom Štefanom I. sa Maďari de facto stali súčasťou západnej civilizácie pretrváva. Keď iné národy - žijúce najmä v susedných štátoch - spochybňujú túto vieru a napriek históriou potvrdenej rozlúčke Maďarov s nomádskou minulosťou ich zaraďujú skôr na Východ ako na Západ, tak obranným reflexom je presviedčanie, že "duchovná emigrácia" Maďarov smerujúca na Západ síce nie je skončená, ale nespochybniteľne a stabilne pokračuje. Nedokončenú "duchovnú emigráciu" do západnej civilizácie Maďari zdôvodňujú nanúteným "zmenšeným rozmerom" Maďarska cudzími mocnosťami. Ich slobodnému rozletu bránia nemaďarské sily. 

Sebaskúmanie národa žijúceho na rovinách Karpatskej kotliny je starým fenoménom. Vrcholné pokusy o sebaidentifikáciu urobili Maďari po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920. Bol to rok, keď si otázku Čo je Maďar/maďarské  začali čoraz intenzívnejšie klásť intelektuáli, krajní ľavičiari, konzervatívci, anarchisti, ale aj obyčajní ľudia na vidieku. Koľko bolo otázok, toľko aj odpovedí. Odpovede prechádzali vývojom a podliehali času. 

Dezso Szabó (literát, 1879 - 1945) písal o Maďaroch tesne po Trianone ako o mamľasoch. Neskôr ich veľkosť videl v postave hrdinu Miklósa Toldiho (vojvodca a veľmož 1320 - 1390). V tridsiatych rokoch 20. storočia ich zase vykresľoval ako topiacich sa v nihilizme. 

V súčasnosti pravicovoorientovaný denník Magyar Nemzet pokračuje v tradícii a už desaťročia má zavedenú rubriku s názvom ČO JE MAĎAR? Odpovede na otázku archivujú. Výpovede nikdy nie sú jednoznačné, skôr protichodné. 

Vplyvný maďarský týždenník 168 HODIN počas rokov 2000 - 2001 uverejňoval výber z internetovej diskusie na túto tému. Čitateľom ponúkol pestré odpovede. Pre zahraničného pozorovateľa až vzrušujúce, lebo reflektovali poctivé názory Maďarov na samých seba. Spektrum reakcií siahalo od krajne dehonestujúcich a pejoratívnych tvrdení až po anjelsky vychvaľujúce.