Hľadanie pravdy
McDowell Josh, Williams Thomas
Tento titul je vypredaný.Tento titul zvyčajne zasielame do 7 dníFormát: A5, mäkká väzba, farebná obálka
Jazyk: slovenčina
ISBN:
Rok vydania: 2009
Počet strán: 108
Hľadanie pravdy - úryvok z knihySpäť na zoznam
ČO PRICHÁDZA AKO PRVÉ: PRAVDA ALEBO VIERA?
Na prvý pohľad sa moja odpoveď tomu mladému mužovi môže zdať malicherná a bezpredmetná, podobne ako debata o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Vajcia a kurence sú pravidelnou súčasťou jedálnička vo väčšine domácností, a pokiaľ nám poskytujú výživu, načo sa zaoberať tým, ktoré z nich bolo prvé?
Podobne aj pravda a viera spolu pôsobia ako základné ingrediencie nášho vyvíjajúceho sa vzťahu s Bohom. Záleží na tom, ktorá ktorej predchádza? Je jedna z nich dôležitejšia ako tá druhá?
Áno, rozdiel medzi dvoma pohľadmi na spolupôsobenie pravdy a viery, ktorý som ukázal Darrenovi, skutočne má význam. Tieto dva prístupy si diametrálne odporujú; nemôžete ich mať zároveň obidva.
Ja tvrdím, že Biblia je sama o sebe pravdou dokonca aj vtedy, ak sa iný človek rozhodne neveriť jej. Darren je toho názoru, že Biblia je pravdou pre neho a jeho priateľov pretože, jej veria. Ja naopak trvám na tom, že pravda je už preukázaná a my na ňu musíme reagovať vierou.
On vychádza z pozície, že my sami vytvárame pravdu z toho, čomu sa rozhodneme veriť. Ja hovorím, že pravda je absolútna. Podľa Darrenovej predstavy je pravda neistá a ľubovoľná. Ja hovorím, že pravda existuje ako objektívna realita mimo nás a že platí pre všetkých ľudí, v každom čase a na každom mieste. Darren hovorí, že pravda je neistá a prispôsobivá už existujúcemu systému názorov, ktorým jednotlivec verí.
Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi nie je len abstraktnou teologickou myšlienkou;
má ďalekosiahle praktické dôsledky. Nenechajte sa mýliť: Vaše presvedčenie o povahe pravdy bude určovať to, či vo svojom živote nájdete, alebo nenájdete istotu. Mladí ľudia ako Darren možno majú určitý pocit istoty o svojej nepreskúmanej viere jednoducho preto, že ich život je v ranom štádiu plný nádeje a prísľubov. Vo víre zhonu a energie mladého veku si sotva nájdu čas, aby sa zamysleli a zhodnotili, čomu veria a prečo.
S týmto nepreskúmaným pocitom istoty však nezájdu ďaleko. Skôr či neskôr bude viera každého jednotlivca testovaná drásavými stretmi s realitou života. V tomto bode sa istota, ktorá nie je pevne zakorenená v absolútnej pravde, vyparí. V dnešnom svete ľuďom viac záleží na istote než na pravde. Pravdu vnímajú ako abstraktný koncept, ktorý snáď len málo súvisí s praktickým životom.
Túžia však po prežití istoty, pretože im dáva pocit bezpečia.
Tento pocit nemusí byť zaručený, pretože ľudia môžu prežívať istotu v názoroch, ktoré sú nepravdivé. A môže im chýbať istota v názoroch, ktoré sú pravdivé. V skutočnosti to nie je istota, ktorú by sme mali hľadať, ale spôsob, akým by sme mohli spoľahlivo spoznať pravdu. Poznať pravdu a vedieť, prečo jej veríme nám dáva dlhotrvajúcu istotu.
Istotu môžete pociťovať nejaký čas bez toho, aby ste skúmali to, čomu veríte, ale žiadna skutočná trvalá istota nie je možná, kým neviete, že vaša viera je pevne zakorenená v absolútnej pravde. Hľadanie istoty je teda v skutočnosti hľadaním pravdy. Keď ľudia pochopia absolútnosť pravdy – keď majú skutočný pevný dôvod tvrdiť, že to, čomu veria je pravda – prichádza do ich života istota. Darrenovo vnímanie pravdy a viery nie je len ojedinelým zábleskom na obrazovke radaru myslenia súčasnej kresťanskej mládeže.
Úvodný článok časopisu Newsweek s titulkom „Čomu veria mladí“ rozpráva o Robovi Rienowovi, mládežníckom pastorovi z Wheaton Bible Church v Illinois, ktorý zhromaždeniu mladých kresťanov položil otázku: „Kto je podľa vás Boh? Aký vlastne je?“ Ich odpovede boli také rozdielne, ako boli rozdielne samotné deti.
Jeden z nich si myslel, že Boh je ako jeho dedko: „Je niekde tam, ale ja ho nikdy nevidím.“
Iný sa asi viac zamyslel a opísal Boha ako „zlú bytosť, ktorá ho chce za všetko len trestať“.
Nasledovali ďalšie dva názory. Nakoniec prispel posledný tínedžer: „Myslím, že všetci máte pravdu, pretože tomu naozaj veríte.“
Inými slovami, ako o tom referuje Rienow: „Boh môže byť čokoľvek, čo sa ti práve hodí.“
Na tomto sa zhodli všetci zúčastnení mladí ľudia. Nielen mládež dnes stráca solídny zmysel pre vnímanie pravdy ako niečoho absolútneho.
Počas prednášky na inej konferencii som sa prihovoril jednému mládežníckemu pastorovi. Upozornili ma na neho ako na výnimočného, prezieravého a najlepšie teologicky vzdelaného pastora spomedzi zúčastnených pracovníkov s mládežou z rôznych denominácií. Položil som mu rovnakú otázku ako Darrenovi a jeho odpoveď bola presne taká ako Darrenova:
„Pretože mám vieru.“
Zdá sa, že tí, ktorí vedú a vzdelávajú mladých ľudí nadobudli názor, že jednoduché posilňovanie viery vytvára pravdu, ktorá je presne šitá na potreby jednotlivca.
Tento myšlienkový vzorec dnes preniká nielen mladou generáciou, ale celou americkou spoločnosťou.
Niet sa čomu čudovať, že naše deti vyrastajú v domnienke, že si samy musia určiť, čo je pre nich dobré, a čo nie. Svet ich jednoducho presvedčil, že pravda neexistuje niekde mimo nich, ale pravdou je len to, čo sa za pravdu rozhodnú považovať. Samozrejme nebolo to tak vždy. Pred dvesto rokmi ešte väčšina ľudí všeobecne akceptovala, že jednoduchá viera v Boha a vnútorná dôvera v Bibliu sú primárnymi cestami k pravde.
V osemnástom storočí prišlo obdobie osvietenstva, a ľudský rozum, ako istejší nástroj hľadania pravdy, nahradil vieru. Existencia Boha a autorita Biblie začali byť spochybňované čoraz otvorenejšie. Z osvietenstva vyrástol modernizmus, ktorý vyhlásil, že vedecká dedukcia je jedinou spoľahlivou metódou určovania objektívnej pravdy. Tí, ktorí boli ovplyvnení modernizmom tvrdili, že jedine veda môže určovať to, čo môže byť poznané. Existencia Boha bola spochybnená ešte viac, pretože nemohla byť dokázaná metódami vedy. Stvorenie ako vysvetlenie existencie každej živej bytosti na zemi bolo nahradené ľahšie stráviteľnou evolučnou teóriou.
Poďme teraz čo najjasnešie vyjadriť premisu, ktorú budeme ďalej rozvíjať v tejto knihe:
Absolútna pravda je objektívna realita, ktorá existuje úplne nezávisle od toho, čo si o nej ktokoľvek myslí, alebo aký z nej má pocit.
Je to realita, ktorá je pravdivá pre všetkých ľudí, na všetkých miestach a v každom čase. Pravda je skutočná a pevná, či už sa v ňu rozhodneme veriť alebo nie, presne tak, ako je reálny a pevný Mount Everest, či už sa na neho rozhodneme vyšplhať alebo nie. Navzdory postmodernizmu, ľudia nevytvárajú pravdu; ľudia ju objavujú. Viera neurčuje realitu; realita existuje nezávisle od viery. Naša viera v pravdu nás jednoducho len privádza do súladu s touto pravdou a aktivuje moc pravdy v našom živote.
Detaily o knihe
