Skutočná láska je bezpodmienečná a mala by byť viditeľnou v každom vzťahu lásky (viď 1 Korintským 13:4-7). Základom pevného vzťahu k nášmu dieťaťu je bezpodmienečná láska. Jedine takýto vzťah môže dieťaťu zaistiť jeho rast a dosiahnutie svojho plného potenciálu. Jedine tento základ postavený na bezpodmienečnej láske nám pomôže predísť takým problémom, ako sú napríklad pocit odmietnutia, viny, strachu, neistoty a nelásky.
Ak naším prvotným vzťahom s dieťaťom je bezpodmienečná láska, potom si môžeme byť istý, že ho budeme vždy vedieť správne potrestať a vychovávať. Bez tohto základu nie je môžné skutočne porozumieť dieťaťu, jeho správaniu, a tak správne rozhodnúť kedy a ako ho potrestať
Bezpodmienečná láska je našim svetlom vo výchove dieťaťa. Bez nej sa budeme pohybovať ako vo tme bez každodenných znamení kde práve sme a čo by sme mali ďalej robiť vo výchove dieťaťa. S ňou máme usmernenie o tom kde sme my, kde je naše dieťa a čo máme robiť v tej ktorej oblasti, vrátene trestu. Jedine tento základ je základným kameňom našej výchovy, staviame na ňom svoje každodenné skúsenosti s usmernením nášho dieťaťa a napĺňaním jeho potrieb. Ak túto bezpodmienečnú lásku nemáme, rodičovstvo sa pre nás stáva bremenom hnevu a zmätku.
Čo to teda znamená bezpodmienečne milovať? Znamená to milovať bez výhrad. Bez ohľadu na to ako dieťa vyzerá, čo dokáže, aké sú jeho schopnosti či  zvláštnosti. Bez ohľadu či napĺňa to čo od neho očakávame, a to najťažšie, bez ohľadu na jeho správanie. Bezpodmienečne milovať znamená milovať svoje dieťa aj vtedy keď nenávidíme jeho správanie.
Už sme sa zmienili v predchádzajúcej kapitole, že nik z ľudí nie je schopný na 100 percent bezpodmienečne milovať. Ale znovu zopakujemm, že čím viac sa o ňu snažíme a túto lásku napĺňame, tým spokojnejšími a sebaistými rodičmi sa stávame. A to sa odrazí aj na našom šťastnom, spokojnom a utešenom dieťati.
Veľmi si želám, aby som mohol  povedať, „Milujem svoje dieťa bez výhrad, vrátane jeho správania.“ Ale ako každý normálny rodič, nemôžem. Ale môžem o sebe povedať a pochváliť sa tým, že sa snažím tento nádherný cieľ dosiahnuť,  a to tak že si neprestajne pripomínam:

(1) sú to deti
(2) správajú sa ako deti
(3) deti sa väčšinou správajú otravne
(4) ak sa budem držať svojho rozhodnutia ich bezpodmienečne milovať, aj napriek ich správaniu, ich správanie postupne dospeje a prestane byť detským
(5) keď ich milujem len vtedy, keď som s nimi spokojný (moja láska má podmienku, je podmienečná), a závisle od toho im vyjadrovať svoju lásku, nebudú sa cítiť skutočne a úprimne milovanými. Toto sa odrazí v ich pocite neistoty, zničenom sebavedomí, a zabráni im to v raste ich sebakontroly a v dospievaní ich správania. Je dôležité nezabúdať, že vývoj ich správania je nielen ich zodpovednosťou ale aj mojou
(6) ak ich budem bezpodmienečne milovať, budú sa nielen dobre cítiť, ale aj ich pohľad na seba samých bude dobrý. V období dospievania sa budú schopný lepšie zvládať svoju úzkosť, a tiež lepšie kontrolovať svoje správanie.
(7) keď ich milujem len vtedy, keď napĺňajú moje požiadavky a očakávania, vyvolá to v nich pocit neschopnosti. Uveria tomu, že aj ich najlepšia snaha je márna, pretože nikdy nie dostačujúca. Ich morou bude úzkostlivosť, neistota a nízke sebavedomie. Tieto budú neustálou prekážkou nielen v ich citovom vývine, ale aj v dospievaní ich správania. Opakujem, ich celkový vývoj je tak mojou, ako ich zodpovednosťou
(8) pretože ako rodič som nedokonalý, modlím sa aby mi Boh pomohol čo najviac bezpodmienečne milovať svoje deti. Viem, že ich budúcnosť závisí práve od totho základu.

 

Pamätáte si jednoduchý graf v druhej kapitole? Kde by sa na ňom nachádzali deti? Správne! Takmer úpne na ľavej strane. Dieťa prichádza na svet s neuveriteľnou schopnosťou vímať svet prostredníctvom citov. Dieťa citlivo reaguje na pocity matky. Jednou z najkrajších vecí je pohľad na chcené dieťa- novorodenca, ktorého po prvý krát prinesú matke. Úplne k nej prilňe a je zjavne šťastné a spokojné.
Ale úplne iný obraz sa nám naskytne ak je dieťatko nechcené. Toto úbožiatko je nepokojné, dosť často zle saje pri kojení, je zjavne nešťastné. Aj keď sa jeho matka k nemu správa navonok matersky, vnútorne je matka, ktorá dieťa nechce často depresívna a nepokojná.
Práve preto je nesierne dôležité si uvedomiť, že dieťa je hneď od narodenia veľmi citlivé. Ich miera znalostí je samozrejme mizivá, a preto dokážu so svetom komunikovať len na základe pocitov. Toto je rozhodujúci fakt. Rozumiete tomiu? Prvé dojmy dieťaťa o svete sú prijímané vyslovene cez jeho pocity. Táto skutočnosť je nádherná a desivá zároveň. To ako dieťa víma svet-svojich rodičov, svoj domov, seba samého-závisí od jeho citového vnútra.
Na tomto základe stavia všetko ostatné. Ak napríklad vidí svoj svet ako plný odmietania, nelásky, nepriateľstva, potom úzkosť-podľa mňa najväčší nepriateľ dieťaťa- bude ovplyvňovať a ničiť jeho reč, správanie a schopnosť učiť sa a nadväzovať vzťahy. Je dôležité vedieť, že dieťa je nielen mimoriadne citlivé, ale aj mimoriadne zraniteľné.
Pokiaľ viem, takmer každý výskum týkajúci sa dieťaťa hovorí o tom, že dieťa sa rodičov neustále pýta, „miluješ ma?“. Túto otázku však nekladie svojimi ústami, ale svojim správaním, pretože odpoveď na túto otazku je pre dieťa tou najdôležitejšou v jeho živote.
„Miluješ ma?“. Ak svoje dieťa bezpodmienečne milujeme, ono cíti že našou odpoveďou je áno. Ak je naša láska založená na podmienkach, je neisté a preto náchylné k úzkostlivosti.  Naša odpoveď na najdôležitejšiu otázku nášho dieťaťa „Miluješ ma?“ ovplyvní jeho základný postoj k životu, preto je osudnou.
Pretože sa naše dieťa pýta túto otázku väčšinou svojim správaním, my mu odpovedáme tak isto, väčšinou našim správaním. Nie tým, čo hovoríme, ale tým čo robíme. Svojim správaním nám dieťa vyjadruje svoje potreby, či potrebuje viac lásky, viac výchovy, viac prijatia, alebo viac pochopenia. (Rozoberieme to do hĺbky neskôr, teraz sa chcem sústrediť na nenahraditeľný základ bezpodmienečnej lásky.)
Naším správaním dieťaťu na jeho potreby odpovedáme, ale takto odpovedať a naplniť ich môžeme len ak je náš vzťah založený na bezpodmienečnej láske. Dúfam, že rozumiete tej fráze „odpovedáme svojim správaním“. Vo svojom srdci môžem prechovávať neuveriteľne silný cit lásky voči svojmu dieťaťu. Ale to nestačí. Dieťaťu zviditeľnuje našu lásku práve naše správanie. Lásku mu predávame správaním, tým čo hovoríme a tým čo robíme. Ale to čo robíme má väčšiu váhu, pretože dieťa je ovplyvnené viac tým, čo urobíme než tým, čo povieme. Za chvíľu sa tomu budeme viacej venovať.
Ďalšim podstatným faktom, ktorý musia rodičia pochopiť je to, že každé dieťa má citovú nádrž. Toto vyjadrenie je síce obrazné, ale veľmi skutočné.  Každé dieťa má určité citové potreby a od toho či sú naplnené (cez lásku, pochopenie, výchovu, atď.) závisí množstvo vecí. Závisí od toho po prvé to, ako sa dieťa cíti: či je spokojné, depresívne, nahnevané, či radostné. Po druhé, ovplyvňuje to jeho správanie: či je poslušné, neposlušné, vzdorovité, umrnčané, hravé, či odmietavé. Prirodzene platí, že čím je ich zásobáreň plnšia, tým viac majú pozitívnych pocitov a tým je ich správanie lepšie.
Teraz mi dovoľte povedať jednu z najdôležitejších viet tejto knihy. Jedine vtedy keď má dieťa plnú citovú nádrž, môžeme od neho očakávať, že dosiahne to najlepšie čím môže byť, alebo čo môže urobiť vo svojom živote. Koho zodpovednosťou je naplniť tútu zásobáreň? Myslím že ste to uhádli, sme za to zodpovedný my, rodičia. Správanie nášho dieťaťa nám poukazuje na stav jeho nádrže. Neskôr budeme hovoriť o tom, ako túto nádrž napĺňať, ale teraz je dôležité, aby sme pochopili že je dôležité aby mali naše deti túto nádrž vždy plnú a je len na rodičoch to usledovať. Jedine s plnou nádržou môže byť dieťa šťastné, dosiahnuť svoj potenciál, a správne reagovať na trest. Bože, pomôž mi naĺňať potreby mojho dieťaťa tak ako ty napĺňaš tie moje. „A moj Boh naplní všetky vaše potreby“(Filipänom 4:19)